04. Jún 2024, 19:00
Poradové číslo: | 61 |
Odhadovaná cena: | 6 000 – 8 000 € |
Konečná cena: | 4 500 € |
Rok: 1940
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 35 x 35,5 cm
Značené: Značené vpravo hore „Zmeták 1940 Bp.“, vľavo hore „Vavrik Ferencnének Zmeták“
Popis:
Význam Ernesta Zmetáka netkvie len v nespochybniteľnej kvalite jeho diela, ale aj v umelcovom nezastupiteľnom kultúrnom prínose, pritom tieto dve kategórie spolu nemusia bezpodmienečne súvisieť, resp. sa podmieňovať (viď. Janko Alexy). Zmeták bol a stále je fascinujúcou osobnosťou, ktorá láka a zároveň vyvoláva rešpekt nabádajúci k poznaniu nielen jeho diela, ale aj širšieho kontextu. Ako inak sa dá pristúpiť k maliarovi, ktorý celý život študoval, cestoval, mal víziu o slušnej a fungujúcej spoločnosti a obdivoval starých majstrov, o ktorých toho veľa vedel. V katalógu ostatnej veľkej výstavy Ernesta Zmetáka v Slovenskej národnej galérii z roku 2011 obaja autori hlavných štúdií – Ján Abelovský i Katarína Bajcurová – končia svoje eseje konštatovaním o etike umeleckého činu, zračiacej sa v estetike Zmetákovej tvorby (u Abelovského konkrétne v autoportrétoch). Zmeták bol rovnako ako jeho tvorba razantný. Stretneme sa dokonca s jeho označením ako „enfant terrible“ slovenskej scény... Tí, čo ho poznali, vedeli, že dokázal byť aj celkom nástojčivý. Taká je aj moja – vlastne jediná – osobná skúsenosť s maestrom. Nástojčivý zvyčajne vo veciach, o ktorých bol úprimne presvedčený, bojujúci za pravdu a proti krivde. Už ako veľmi mladý sa musel konfrontovať s nespravodlivosťou, keď sa krátko pred druhou svetovou vojnou úspešne uchádzal o štúdium na pražskej akadémii. V dôsledku Viedenskej arbitráže bolo jeho rodné mesto Nové Zámky pripojené k Maďarskému kráľovstvu, čím sa jeho vyhliadky na vysokoškolské štúdium značne zhoršili: „Jedine to ma z toho zaujímalo (v mojej zanietenosti za umením), či toto kráľovstvo uzná moje prijatie na školu, alebo nie. Všetko išlo akoby mimo mňa,“ spomínal už ako zrelý umelec. Kráľovstvo nakoniec prijatie uznalo a Zmeták sa dostal na akadémiu do Budapešti, čo malo na jeho život a tvorbu zásadný vplyv. Jeho profesorom, aj keď len na krátky čas, sa stal Vilmos Aba-Novák (1894 – 1941), ktorého „neškrobenosť“ a zároveň vážnosť mu boli sympatické a zrejme sa stali aj istým návodom na vlastný život: „... (Aba-Novák) mal ku všetkým rázny a krátky prejav o povinnosti umelca voči odboru, ktorý si dobrovoľnej zvolil; skrátka, že umenie si vyžaduje aj usilovnosť, pracovitosť, bez čoho je vážne umelecké úsilie vylúčené.“ Značná časť Zmetákovej portrétnej tvorby (vrátane autoportrétov) dostala istý aba-novákovský „šmrnc“. Vlastnú výraznú koncepciu, postavenú, okrem iného, aj na umeleckohistorických toposoch, doplnil o štýlové variácie prevzaté práve od svojho učiteľa. Predkladaný Portrét ženy v modrej šatke z roku 1940 je esenciou ranej Zmetákovej tvorby. Markantné ťahy štetcom, analytické priblíženie tváre a silná kovová klasicizujúca estetika len podčiarkujú správnosť – aj keď nie Zmetákovho vlastného – rozhodnutia študovať v Budapešti. Oproti pastelovo pôsobiacim a kvetinami posiatym portrétom Willyho Nowaka, do ateliéru ktorého bol prihlásený, našiel v dielach Abu-Nováka partnera na dialóg a potvrdenie oprávnenosti a opodstatnenosti vlastnej umeleckej existencie. Nie je veľa takýchto diel a sám umelec si uvedomoval ich kľúčový charakter pre svoj život (nielen tvorbu). V staršom veku dokonca vlastné včasnejšie práce zbieral, rovnako ako diela obdivovaného Abu-Nováka. Komorné, no svojím charakterom monumentálne dielo je tak rovnako ako celá Zmetákova tvorba „na prvý pohľad jedným z mála domácich príkladov prirodzeného, maliarsky svojbytného európanstva“.JB
Zoznam diel autora: