Západná stanica v Budapešti (Nyugati Pályaudvar)

Rok: okolo 1921

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 74 x 100 cm

Značené: Značené vľavo dole „Perlrott Csaba“

Popis:

Vilmos Perlrott-Csaba nie je pre slovenskú umenovedu a slovenských zberateľov neznámy. Okrem jeho troch výstav v Košiciach v dvadsiatych rokoch 20. storočia sa do našej umenovedy a čiastočne aj do verejných umeleckých zbierok etabloval vďaka svojim cestám na Spiš a do Bratislavy v rokoch 1920 – 1924. Kontakt s týmto umelcom by sme nemali brať na ľahkú váhu, pretože ide o európskeho majstra veľkého významu, a tých zopár olejov a kresieb zachytávajúcich Levoču či Kežmarok je len príjemnou pridanou hodnotou, ktorá nás oprávňuje považovať ho aj za „nášho“. Jeden z najvýznamnejších maďarských modernistov, zaraďovaný k maďarským „divochom“ – fauvistom, patrí k tým umelcom, ktorí už necítili potrebu akademického školenia a radšej sa zverili do rúk progresívnych učiteľov na súkromných školách v Uhorsku (Koszta, Ferenczy, Iványi) i v zahraničí (Académie Julian, Académie de la Grande Chaumière). V roku 1908 sa dokonca stal jedným z prvých žiakov Henriho Mattisa, ktorého už predtým obdivoval a ktorého vplyv na jeho tvorbu je evidentný. Predovšetkým v rokoch pred prvou svetovou vojnou sú pre jeho obrazy typické „červené farby, napätá zelená a výbušná žltá, ktoré priam kolú oči“. Nebol to však len Mattise, i keď ten hádam najviac, ale aj Cézanne či včasnejší El Greco, ktorých tvorba dodávala jeho kompozíciám smelosť v narábaní s farbami i tvarmi. To sa prenieslo do všetkého, čo namaľoval: zátiší s manieristicky pretiahnutými antikizujúcimi sochami, vidieckych zákutí sedmohradskej Nagybánye a Kecskemétu i budapeštianskych mestských vedút či pohľadov na Notre Dame v Paríži. Napriek tomu, že k zrodu a neskôr potvrdeniu moderného a avantgardného umenia zásadne prispel vidiek so svojimi umeleckými kolóniami, nemožno výtvarnej scéne začiatku 20. storočia uprieť mestský charakter. Mesto ako také už desaťročia predtým vstúpilo do éry svojho ambivalentného chápania ako miesta pokroku a zároveň pokleslosti a mravného úpadku. Perlrotta to však necháva chladným, jeho život sa odohrával tak vo veľkých centrách, ako i mimo nich. Budapešť však tento rodák z Békešskej Čaby považoval za svoj domov, s ktorým bol zviazaný nielen ľudsky, ale aj umelecky. Na svojich plátnach ju zachytil viackrát, zvyčajne ide o reprezentatívne formáty, no len málokedy o očakávané „pohľadnicové“ pohľady na mesto, z ktorého autora zaujíma najmä skladba architektúry obklopenáprázdnymi ulicami alebo každodenným ruchom. Hlavné mesto Uhorska (a do roku 1918 aj Slovákov) bolo v 19. storočí jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich miest v Európe a patrilo medzi najmodernejšie na svete. V roku 1877 bola podľa projektov Augusta W. de Serresa a kancelárie Gustava Eiffela postavená moderná Západná stanica, vďaka čomu sa život v tejto časti mesta zrýchlil a vzniklo nové centrum. Opisovaná maľba zachytáva Západné námestie (Nyugatí tér) vo veľmi nezvyčajnej, málo známej podobe, keď ešte nestála slávna budova Westenedu, dokončená v roku 1920 (zbúraná roku 1978). Dôraz tu nie je kladený ani na fascinujúcu architektúru z ocele – tú vlastne poriadne ani nevidno – ani na historizujúci blok obytných budov na ľavej strane. Ich detaily majú funkciu len akéhosi vymedzenia maliarovej pozornosti na priestor, ktorý je využitý, okrem znázornenia pohybu ľudí a dopravných prostriedkov, na akcentovanie farieb, ktorých je v mestskom prostredí na jeseň či začiatkom jari pomerne málo. A nie je to jediný raz, keď Perlrott akoby odsúval mestské dominanty do úzadia a upriamoval pozornosť na vzdušnejšie priestranstvá v ich okolí. Rovnako opakovane využíva princíp zdvihnutej perspektívy, čím si predmet svojho artistného záujmu tak trocha podmaňuje a prispôsobuje, a tak rafinovane docieľuje maliarsku kompaktnosť celku.

JB

Zoznam diel autora:

Západná stanica v Budapešti (Nyugati Pályaudvar)