Značené: Značené vľavo dole „M. Benka“, na zadnej strane popis autorovou rukou
Popis:
„Na záver týchto milých spomienok by som dodal: Nech nikto nekupuje moje obrazy bez overenia mnou alebo dobrými znalcami mojej výtvarnej tvorby.“ Martin Benka, 1967
Olejomaľba Z Revúckej doliny – Liptov, charakteristická kompozícia z najlepších tvorivých rokov umelca patrí bezpochyby k vrcholom prítomnej aukcie. Teší nás, že sa nám opakovane darí prinášať trhovo čerstvé diela autora, ktorý je v domácom prostredí už niekoľko desaťročí považovaný za absolútnu istotu investičného portfólia. Už v roku 1938 pri príležitosti majstrovho jubilea píše Štefan Bednár „Maliar Martin Benka, kto nepozná na Slovensku toto meno? A kto nevidel aspoň reprodukciu nejakého jeho obrazu, alebo aspoň niektorú jeho obálku na nejakej knihe? Každý. Jeho meno je nám drahé a jeho umenie blízke.“ Dnes môžeme poznamenať, že túto „pozíciu“ si Benka s prehľadom na Slovensku drží aj dnes, vlastne takmer už sto rokov. Ján Smrek vo svojej knihe spomienok Poézia — moja láska charakterizoval Martina Benku ako maliara básne, ktorý svoju citovosť vylieval v maliarskych piesňach. Práve istá poetickosť, farebná vyváženosť, malebnosť a krása našej krajiny sa v oku-lahodiacom akorde rozvíjajú ako óda aj v prítomnej kompozícii. Benka často chodieval do Revúckej doliny na Liptove, ktorej prírodné krásy i miestny ľudový kroj ho silno inšpirovali. Práve v okolí Ružomberka videl naživo lopotu – ťažkú prácu jeho milovaného národa – no transformoval ju do oslavného eposu o nezdolnom ľude. Tridsiate roky sú obdobím vyzretého majstrovstva Martina Benku - pravidelne obosiela výstavy a jeho diela získavajú ocenenia aj v zahraničí (strieborná medaila na Svetovej výstave v Paríži, 1937). V roku 1935 vychádza prvá monografia umelca (J. Cincík), rok predtým má veľkú súbornú prehliadku svojej tvorby vo výstavnej sieni Elánu v Prahe. Práve v tomto období hutné syntézy slovenského kraja, ku ktorým dospel; začína oživovať výraznou figúrou. To, čo bolo neraz len škvrnitým obrysom v celku krajiny, stáva sa ústredným motívom celej kompozície obrazu. Hoci pôvodne jeho životným ideálom bolo stať sa figurálnym maliarom, okolnosti spôsobili, že sa spočiatku viac venoval krajinomaľbe. Benka v začiatkoch svojej tvorby len výnimočne siahal ku figurálnym výjavom a ešte zriedkavejšie k námetom cirkevným. Aj v prekladanej kompozícii Benka rozvíja základný „problém“ svojho umeleckého programu – krajina verzus figúra. Tentokrát však nezobrazuje pracovnú tematiku. Krajinný reliéf je dotknutý ľudskou prítomnosťou cez vrúcnu modlitbu. Cez kompozícii dominujúci kríž, pri ktorom s vďakou pokľakne pobožný ľud v sviatočný, nepracovný letný deň. Krása krajiny sa na obraze otvára pohľadom do doliny – v očarujúcej línii úbočí a svahov a nádhery členitého horizontu. V prednom pláne je farebným akcentom vegetácia – zakvitnutý krík, ktorý akoby vyvažoval bohatosť ľudového kroja. Premyslená kompozícia podčiarkuje celkovú presvedčivosť Benkovej maľby. Napokon, v obrazoch nášho doslova národného umelca ostáva Slovensko silné a mohutné. Kraj plný zvláštneho kúzla, odhodlaného ľudu i divokej prírody....(NG)
