26. November 2024, 19:00
Literatúra: Reprodukované: Trojanová, E. Vladimír Gažovič – Akupunktúra sveta, Agentúra O.K.O., Bratislava 1999, pod číslom 152, s. 139
Poradové číslo: | 17 |
Nevydražené | |
Cena v predaji: | 9 000 € |
Rok: 1986
Technika: Kombinácia kresbových techník na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 79 x 105 cm
Značené: Značené vľavo dole „V. Gažovič 1.12.1986“, na zadnej strane popis autorovou rukou
Popis:
„Všetko, čo človek robí, mal by robiť pre druhých. Moja tvorba, to je úvaha nad človekom a prírodou... Musíme sa naučiť vnímať umenie tak, ako sa učíme vnímať prírodu, alebo ako sa učíme čítať a písať.“
Vladimír Gažovič
Grafika a litografia zvlášť je mimoriadne nevďačná a navyše náročná technika. V našom prostredí, kde až na pár výnimiek sú práce na papieri ako celok prehliadané, je tiež absolútne nedocenená. Naskytá sa teda otázka, načo vôbec kresliť na kameň (základný princíp litografie), keď to ide oveľa jednoduchšie (a efektnejšie?) priamo na papier. Takéto spytovanie je zbytočné – popiera totiž hneď pri vyslovení základný princíp umeleckej kreativity, ako aj samotné nutkanie (či takpovediac povinnosť) tvoriť. Faktom však ostáva, že výpravné kresby Vladimíra Gažoviča sa na verejnom trhu objavujú výnimočne, skôr sporadicky a náhodne. Predkladané dielo navyše pochádza z polovice osemdesiatych rokov minulého storočia, vrcholu umelcovej tvorby. Je takpovediac esenciou jeho autorského programu. Ukazuje mnohosť inšpiračných zdrojov – záujem o človeka, jeho telo či telesnosť, resp. erotiku, dejiny umenia, a najmä prírodu a jej nekonečné farebné a tvarové varianty. Svet fauny a flóry je v Gažovičovej tvorbe trvalo prítomný – v každom grafickom liste či kresbovej práci nájdeme niečo, čo prírodu zastupuje. V predkladanej kresbe sú to fascinujúce tvary (svet morského dna?, parožie, zakrútený chvost) či prekvapivé farebné kombinácie (ružová v kontraste s čiernou na tele len monochromaticky prítomného dudka a výrazný „animal print“ kožušiny šelmy – sfingy). Ďalším rovnocenným zdrojom inšpirácie autora sú dejiny umenia. Narába s nimi voľne – privlastňuje si rôzne, neraz aj notoricky známe výjavy a ukazuje ich v nových súvislostiach. To je aj príklad fascinujúcej kompozície Gabrielle d'Estrées a jedna z jej sestier (1594, dnes v múzeu Louvre). Výjav dvoch kúpajúcich sa žien, ktorý z dnešnej perspektívy môžeme vnímať aj ako akýsi náznak/reprezentáciu lesbickej lásky, dráždi najmä svojou ambivalentnosťou – je to neha, vášeň, či len dievčenská roztopašnosť? Tretím a určujúcim impulzom umelca je (napätý) vzťah (svet) muža a ženy – vzájomné stretávanie, erotika, sex... Ústredným motívom jeho diel je logicky figúra – zvyčajne ženský, kompozícii dominujúci akt, spodobený neraz ako fetiš, idol, objekt uctievania. Opakujúcim sa výjavom, ktorý sa v jeho dielach objavuje od začiatku osemdesiatych rokov, je sfinga. Tento mýtický tvor – vzrušujúci mix ženy a mačkovitej šelmy – dokonale zosobňuje kombináciu načrtnutých východísk tvorby Vladimíra Gažoviča. (NG)
Zoznam diel autora: