26. November 2024, 19:00
Poradové číslo: | 58 |
Odhadovaná cena: | 20 000 - 25 000 € |
Konečná cena: | 19 500 € |
Rok: 1990
Technika: Kombinovaná technika
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 81 x 100 cm
Značené: Značené vpravo dole „Július Koller 1990“, na zadnej strane popis diela autorovou rukou
Popis:
"Koller nepriamo komentuje aj nové vzopätie slovesnkých emancipačných snáh, ktoré viedlo k rozdeleniu Československa v roku 1992. V jeho prácach sa objavuje historický slovenský znak, čoskoro štátny znak Slovenska, ktorý stráca pevné kontry a tiež podlieha zvlneniu. Nielen politická, ale aj sociálna kultúrna siruácia sa stáva spletitou - vlnovky vo farbách národnej trikolóry sa splietajú do siete z rozvlnených línií."
- Aurel Hrabušický
Tento rok si pripomíname 35. výročie Nežnej revolúcie. Zlomové udalosti v novembri 1989 priniesli zásadnú dejinnú zmenu a s ňou aj celkom nové, nečakané reakcie a prejavy. Nová politická, spoločenská a ekonomická situácia – cesta k demokracii a integrácii – sa pre Kollera stala impulzom k novému výtvarnému prejavu. Predkladané dielo spadá presne to tohto obdobia, v ktorom sa umelec začína čoraz zreteľnejšie vyjadrovať ku kľúčovým otázkam spoločenského vývoja. Spočiatku nadviazal na niektoré motívy z dávnejších antiobrazov – na plátnach sa objavovali nekonečné rady otáznikov vo farbách štátnej vlajky. Vychádzajúc z vlastných konceptuálnych východísk transformuje v rokoch 1989 až 1991 svoj ikonický otáznik na vlnovku. Tento námet intenzívne rozvíjal a varioval ešte do polovice
deväťdesiatych rokov minulého storočia. Kollerova trikolóra (biela – modrá – červená) prirodzene „Koller nepriamo komentuje aj nové vzopätie slovenských emancipačných snáh, ktoré viedlo k rozdeleniu Československa v roku 1992. V jeho prácach sa objavuje historický slovenský znak, čoskoro štátny znak Slovenska, ktorý stráca pevné kontúry a tiež podlieha zvlneniu. Nielen politická, ale aj sociálna kultúrna situácia sa stáva spletitou – vlnovky vo farbách národnej trikolóry sa splietajú do siete z rozvlnených línií.“ Aurel Hrabušický odkazuje na štátnosť. Pripomína našu vlajku. Práve cez sériu antiobrazov sa umelec aj v minulosti vyrovnával s dobovou klímou. Vznik celkom prvých diel z tohto cykluje je datovaný do roku 1968, ako súčasť jeho všeobecnej negačnej série. Antiobrazy primárne vznikli ako príspevok k analýze a chápaniu pojmu umenia, ale aj ako reakcia na ideologické výzvy. Ako pripomína autorov monografista Aurel Hrabušický, maľba v pravom slova zmysle bola pred pádom režimu u Kollera vyhradená pre obrazy, ktoré produkoval pre predajne Dielo. Až v polovici osemdesiatych rokov sa začína výraznejšie venovať tomuto médiu – koncom osemdesiatych rokov sa vracia k svojim východiskám a začína programovo rozvíjať konceptuálnu maľbu prostredníctvom šírenia znakov maliarskymi prostriedkami. Začína vytvárať maliarske obdoby „kultúrnych situácií“... (NG)
Zoznam diel autora: