Biografia: Joan Miró patrí k najvýznamnejším osobnostiam medzivojnovej svetovej výtvarnej moderny. Jeho rané dielo ovplyvnil van Goghov expresionizmus, fauvizmus a kubizmus. Neskorší blízky styk s básnikmi dadaistického a surrealistického hnutia uvoľnil maliarovu imagináciu: smeroval od magického realizmu až k nájdeniu vlastnej charakteristickej znakovej reči napoly organických a napoly abstraktných tvarov (1924-1929). Od tohoto obdobia sa rozvíja jeho zrelé dielo, uplatňujúce zmysel pre humor a fantáziu a stále jednoduchšiu symbolickú dikciu. V nodernom umení patrí Miróovi sprostredkujúce postavenie medzi Picassom a Dalím. A. Breton ho považoval za najväčšieho surrealistického maliara. Pritom však takáto charakteristika nie je celkom presná a vyčerpávajúca: Miró hľadal aj elementárnejšie výtvarné významy a predpovedal neskorší vývin abstraktného umenia. Narodil sa 20.4. 1893 Montroig pri Barcelone, zomrel 25. 12. 1983 Palma di Mallorca. Maliar, grafik a sochá Študoval na barcelonskej výtvarnej akadémii a súkromnej škole F. Galího. Okolo 1912 namaľoval prvé obrazy, 1917 sa zoznámil s F. Picabiom a M. Jacobom: kontakty s dadaizmom. V roku 1918 prvá výstava v Barcelone - fauvistické obrazy, ovplyvnenie van Goghom. 1919 krátka návšteva Paríža, priateľstvo s Picassom. V nasledujúcich rokoch trávil zimy v Paríži, v lete v Španielsku. Prvá výstavu v Paríži (1921) uvádzaná M. Raynalom. 1924 spolupodpisuje prvý maneifest surrealizmu a pod patronátom A. Bretona vystavuje v parížskej galérii Pierre, kde sa toho istého roku zúčastňuje prvej výstavy surrealistov. Od 1926 navrhuje (s M. Ernstom) kostýmy pre Ďagilevov balet. 1931 prvé koláže, vplyv holandskej maľby 17. storočia. V rokoch vojny žil v Perpignane a Palma di Mallorca. 1944 vytvára prvý cyklus litografií a pokúša sa o keramiku. Grafike a keramike sa prevažne venuje po roku 1955. 1954 Veľká cena na benátskom bienále. 1957 keramické steny pre Unesco - 1959 Guggenheimova cena, veľká retrospektívna výstava v Múzeu moderného umenia v New Yorku. Z literatúry: Padrta, J. (Praha, 1967), Dupin, J. (Paríž 1961), Prévert, J - Ribemont-Dessaignes, G. (Paríž 1956). Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel J. Miróa na aukciách SOGY: 59 000,- Sk Dve hlavy. Nedat. Farebná litografia na papieri. 57x73 cm. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999) 42 000,- Sk Abstraktná kompozícia. Nedat. Farebná litografia na papieri. 37x48 cm. (12. jesenná aukcia, 15. 12. 1998) 31 000,- Sk Abstraktná kompozícia. Nedat. Farebná serigrafia na papieri. 23x19 cm. (14. jarná aukcia, 16. 3. 1999) 30 000,- Sk Oči. Nedat. Farebná litografia na papieri. 52x50 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)

Joan Miró