12. Október 2004
Biografia: Súčasné obchodné renomé Gejzu Schillera je jednoznačné. Je považovaný za významného predstaviteľa tzv. košickej moderny (východoslovenskej avantgardy, košického okruhu) dvadsiatych rokov. Podľa najnovších zistení stredoeurópskej umeleckej histórie bola košická moderna najvýznamnejším avantgardným ohniskom v tomto regióne po roku 1918. Prológom košickej moderny sa stala až krátko trvajúca okupácia Košíc a východného Slovenska vojskami Maďarskej republiky rád a pod jej protekciou i niekoľkotýždňová existencia Slovenskej republiky rád (vyhlásenej 16.6.1919 v Prešove). Boľševická epizóda na východnom Slovensku mala z kultúrneho hľadiska celkom paradoxné dôsledky. Po porážke červených vojsk Bélu Kúna (Košice sú opätovne obsadené československým vojskom 15.júla 1919) sa Košice, súčasť nového demokratického Československa, stali priam ideálnym azylovým prostredím, v ktorom pred maďarskou fašistickou vládou Horthyho našli útočište najmä ľavicoví umeleckí emigranti z Maďarska, ale aj modernizmom nadšení Nemci, českí a moravskí umelci. Dlhšiu dobu pracoval v Košiciach český F. Foltýn a maďarský A. Bortnyik, v tom čase ortodoxný kuboexpresionista. 1925 odišiel z Košíc do Weimaru, kde jeho maľba dostúpila do polohy geometrickej abstrakcie. V súvise s organizovaním vlastných výstav a prednáškovou činnosťou Východoslovenského múzea dochádzali na kratší čas do Košíc aj ďalší významní Bortnyikovi rodáci: expresionista L. Tihányi, konštruktivista J. Kmetty, nasledovník Matissa V. Perlrott-Csaba, novoklasicistický maliar B. Kontuly, postimpresionista a fauvista K. Kernstock. S Krónovou školou a Východoslovenským múzeom spolupracovali vtedy už európsky známi avantgardní teoretici a výtvarní umelci O. Jászi, B. Balász, L. Moholy-Nagy, L. Kassák, G. Lukács či sovietsky estetik I. Máca.
Poradové číslo: | 47 |
Vyvolávacia cena: | 11 618 € |
Konečná cena: | 24 066 € |
Rok: 1925
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 84,5 x 71 cm
Značené: vpravo dole „Schiller 1925“
Popis: Olejomaľba „V divadle“ je reprezentačným dielom Gejzu Schilera, profilového príslušníka košickej moderny. Atraktivitu ponuky zvyšuje aj fakt, že diela autora sú na trhu fakticky nedostupné. Foltýnov nerozlučný druh prišiel do Košíc o čosi skôr, už v roku 1920. Schillerova košická maľba bola v istom zmysle protipólom Foltýnovho umenia. Ba nemala mnoho spoločného ani s Krónovým vizionárstvom, metafyzikou Jasuschovou, či Bauerovým trpkým fatalizmom (vzdialenú odozvu našla až v maľbe generačne mladšieho Jakobyho). Schiller bol naskrze pozitívny maliar. Tento vzorný žiak Lionela Feiningera zostával, oproti novoklasicizmu a sociálnej sentimentalite Foltýna, v rozjasanom svete fauvistickej koloristickej estetiky. Najmä ona pretvorila jeho cézannizujúci konštruktivizmus do polohy krajinárskych a figurálnych výjavov plných neproblematického, nadčasového šťastia (Krajina s mostom, 1922; Hlava muža, 1923; Most pri Lodine, 1923; Mestský motív, 1924; V kaviarni, 1924; Z práce, 1920--1924; Vlastná podobizeň, 1920--1924). Narodil okolo roku 1895, zomrel okolo roku 1927 v Nagybányi. Maliartsvo študoval pravdepodobne v Budapešti a potom v Berlíne, kde emigroval po porážke Maďarskej republiky rád. Keď Foltýn odchádzal roku 1923 z Košíc do Paríža, plánoval ísť s ním. Zabránila mu v tom zdĺhavá pľúcna choroba. 1922 vystavoval v Užhorode, 1923 vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach (spoločne s Foltýnom). 1924 odchádza do Sedmohradska, kde sa venoval už viac-menej len publikačnej činnosti. Známa je najmä jeho spolupráca s avantgardným časopisom Periszkop (vychádzal roku 1925 v Arade a Oradei). Z literatúry: Štraus, T.: Anton Jasuusch a zrod východoslovenskej avantgardy dvadsiatych rokov. Bratislava 1966, s. 30, 31, 36; Szabó, J.: Avant – garde Visitors in Central Europe 1913 - 1931. ARS. 1995, č.2, s. 183.
Zoznam diel autora: