30. November 2004
Biografia: Imrich Weiner-Kráľ sa narodil 26. 10. 1901 v Považskej Bystrici, zomrel 11. 8. 1978 v Bratislave. V rokoch 1919-22 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo, od 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe (prof. Döhring, Heupl-Siegen), od 1923 na Akadémii výtvarných umení v Berlíne, od 1924 na École des Beaux-Arts v Paríži. Tam tiež krátko pôsobil v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumiére. 1924 návrat na Slovensko, žil v Považskej Bystrici. 1926-27 vojenská služba, potom kreslič, lyžiarsky tréner, úradník. V roku 1930 niekoľkomesačný pobyt v Paríži, 1930-32 cesty po západnej Európe, v Nemecku pobyt v Bauhase v Dessau. V rokoch 1932-39 pôsobil v Bratislave, 1939-50 žil vo Francúzsku. Po roku 1945 pracoval ako pracovník a neskôr vedúci Československej informačnej kancelárie v Paríži. V roku 1950 vyhostený z Francúzska, potom až do konca života žil v Bratislave. Člen Maďarskej spoločnosti pre vedu literatúru a umenie, SUM a bratislavského Kunstvereinu. V roku 1946 vstupuje do Umeleckej besedy Slovenska. Okrem maliarstva sa venoval aj grafike (cyklus drevorytov "Bratislava", 1936 - 1937, cyklus drevorezov "Cesta", 1946). Samostatne vystavoval v Žiline (1929 - 1930), Bratislave (1930, 1933 s Gwerkom, 1936 s F. Malým, 1958, 1961, 1966, 1971-1972 s F. Malým, 1985), v Brne (1936 s F. Malým), Zaandame (1938), Amstredame (1938), Rouene (1947), New Yorku (1947), Rio de Janiero (1949), Coulomniers (1959), Prahe (1962), Los Angeles (1969). Súborné výstavy mal v Trenčíne (1986, Galéria M.A. Bazovského), Čadci (1987, Kysucká galéria) a Bratislave (Slovenská národná galéria, 1991 - 1992). Z literatúry: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 -1945. Bratislava 1960, s.141-144; Váross, M.: Imro Weiner-Kráľ. Bratislava 1963; Peterajová, Ľ.: Kapitola z dejín slovenskej výtvarnej moderny (K 70. narodeninám I.Weinera - Kráľa). Výtvarný život, 15, l970, l0, s. ll-14; Ilečková, S.: Imro Weiner-Kráľ (1901-1978). Katalóg Slovenskej národnej galérie. Bratislava 1991.
Poradové číslo: | 72 |
Vyvolávacia cena: | 4 149 € |
Konečná cena: | 10 622 € |
Rok: 1959
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 53 x 44 cm, na zadnej strane obrazu autorovou rukou „I. W. 60“
Popis: „Hory a milenci“ sú ďalším špičkovým dielom Imricha Weinera – Kráľa v ponuke SOGY. Obraz síce pochádza z neskoršieho obdobia umelcovej tvorby, jednoznačne však odkazuje k jej medzivojnovému vrcholu. Zvláštnosť modernizmu Imricha Weinera – Kráľa spočívala nielen v paradoxných duchovných predpokladoch tvorby „neslovenského“ umelca vedome a cielene sa stotožňujúceho so slovenským mýtom, ale aj v jedinečnej štýlovej povahe jeho maliarskej interpretácie. V neobvyklom, z hľadiska štandardných modernistických kritérií nelogickom, prestupovaní asociatívnych postupov prevzatých zo surrealizmu a priamočiarej ikonickosti sociálneho umenia, respektíve novej vecnosti. Z tohto zreteľa je Weiner jedným z najvýraznejších príkladov periférnosti moderny Slovenska, jej selektívnej reakcie na vonkajšie slohové podnety. No nielen to. Weiner sa svojím vecným surrealizmom, či imaginatívnym realizmom vzoprel i anachronizmom domácej tradície: často (alebo takmer vždy) chcel svojím maliarstvom sprostredkovať významy a obsahy prináležiace skôr literatúre, či psychológii, alebo sociológii a ktoré boli i flexibilnými prostriedkami moderného obrazu celostne len ťažko vyjadriteľné. Je príznačné, že takto formulované výhrady voči Weinerovej maľbe pretrvávajú aj do novších čias, sú hlavnou oporou skrytého, či otvoreného nedoceňovania nielen jeho umenia, ale v podstate celej línie medzivojnovej secesno-expresívnej a neskôr civilisticko-senzuálnej maľby. V pozadí takýchto názorov však nebol a ani nemohol byť modernistický purizmus automaticky odmietajúci "nečisté", synkretické formy, akými bezpochyby maľba Weinera bola. Takto motivovaný kritický radikalizmus by totiž nenašiel oporu ani v diele predstaviteľov programovo slovenskej moderny, ktorá bola po tejto stránke rovnako -- ak nie viac -- kompromisná. Svoj význam tu mala predovšetkým nikdy síce otvorene nedefinovaná, ale reálne fungujúca predstava o ideálnej podobe slovenskej maliarskej moderny, ktorá predsa bola vždy obsahovo „pozitívna“, významovo zovšeobecňujúca archetypy národnej utópie a preto aj oprostená od zložitostí vnútorného života tvorcu. Tento ideálny tvorivý model, odvodený z duchovných predpokladov výtvarnej reči erbových diel nacionálne orientovanej zakladateľskej vrstvy slovenskej moderny sa apriori pokladal a pokladá za umelecky najhodnotnejší a jedine možný. Rovnako však zostáva pravdou, že práve zásluhou v slovenských pomeroch takmer bezprecedentného, bezohľadne individualistického, všetky – i tie modernistické – konvencie odmietajúceho úsilia, stvoril Imrich Weiner-Kráľ (predovšetkým v najlepšom, medzivojnovom období) viaceré fascinujúce obrazy, ktoré budú už asi navždy vyčnievať spoza dogmatických modelov moderny, rovnako domácej ako európskej.
Zoznam diel autora: