Biografia: Jan Slavíček sa narodil 22. 1. 1900 v Prahe, zomrel 5. 4. 1970 tamže. Bol synom maliara Antonína Slavíčka. 1916-25 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. J. Preisler, V. Nechleba, M. Švabinský, O. Nejedlý). Absolvoval niekoľko študijných ciest do Paríža (1923), Florencie (1924), Ríma (1924), Holandska a Španielska. Vystavoval od 1919, najčastejšie s S.V.U. Mánes. V dobe štúdií, keď sa začal vyhraňovať jeho záujem o krajinu, obohatili jeho poznanie roky strávené v krajinárskej špeciálke O. Nejedlého, najmä priateľský styk s jeho spolužiakmi J. Hubáčkom a B. Piskačom. 1925 – 27 prvá ucelená skupina prác, v ktorých sa vyrovnáva s príkladom Deraina a Matissa. Neskôr krátka inklinácia ku kubizmu. Po 1933 prešiel k realizmu, ku koloristicky žiarivému maliarstvu. Po 1942 sa sústredil na motívy z Prahy, v duchu odkazu umenia otca. Olejové náčrty k týmto veľkým obrazom a akvarely, v ktorých bol majstrom, si až do záveru tvorby uchovali sviežosť a formálnu kultúru. Z literatúry: Toman, P.: Nový slovník československých výtvarných umělců, Ostrava 1993, str. 461-62; Masaryková, A.: Jan Slavíček. Praha 1946; Tomeš, J.: Jan Slavíček. Praha 1957.

Jan Slavíček (1900-1970)