30. November 2004
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL J. ALEXYHO NA AUKCIÁCH SOGY:
250 000,- Sk Vatra (Kriváň). Okolo 1938. Olej na lepenke. 120 x 100 cm. (16. letná aukcia, 8. 6. 1999)
130 000,- Sk Žena z Liptova. 1933. Olej na kartóne. 47 x 29 cm. (32. letná aukcia, 4. 6. 2002)
96 000,- Sk Nevesta v modrom. 1947. Pastel na papieri. 100 x 70 cm. (4. zimná aukcia, 16. 12. 1997)
92 000,- Sk Kostol sv. Trojice v Bratislave. Okolo 1940. Pastel na kartóne. 70 x 100 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
91 000,- Sk Zo slovenských dejín. Okolo 1928. Olej na plátne. 76 x 94 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
Poradové číslo: | 79 |
Vyvolávacia cena: | 1 261 € |
Konečná cena: | 1 261 € |
Rok: 1929
Technika: olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 45 x 60 cm
Značené: Značené vpravo dole „J. Alexy“
Ďalšie vlastnosti: Na zadnej strane obrazu kresba uhľom – Hlava uhorského zemana (Okolo 1942)
Popis: Olejomaľba Janka Alexyho „Z poľa“ je zberateľsky vzácnym príkladom umelcovho tvorivého zástoja v čase úzkej spolupráce triumvirátu Alexy – Bazovský – Palugyay. Príbuznosť tvorby Alexyho a Bazovského v krátkom, pre oboch zlomovom období tvorby začiatku tridsiatych rokov, tak trochu "potrápila" monografistov oboch maliarov. Spomenieme len jeden príklad za viaceré: priam zrkadlová podobnosť Alexyho pastelov Dedinka (1931) a Z poľa (1932) s Bazovského olejmi Sýpky (1931) a Cesta (1932). Existujú pritom isté náznaky, ktoré by mohli viesť k názoru, že je to vecný dôkaz Bazovského umeleckej prevahy. Alexyho schopnosť "byť oslovený" často protikladnými, okamžite sa ponúkajúcimi podnetmi, bola totiž príslovečná a obvykle presiahla hranice vonkajškovej inšpirácie, migrácie tém i prvotných kompozičných riešení. Ešte roku 1921, počas pracovných kontaktov s Františkom Foltýnom, bol začas ovplyvnený jeho sociálnou maľbou (Pohreb, 1921; Pri hrade v Bratislave, 1921; Zo židovskej štvrte v Bratislave, 1921). Roku 1927 pri spoločnom pobyte v moravskej Hornej Bečve zasa podliehal secesnému impresionozmu Jaroslava Votrubu (Moravská krajina, 1927; Krajinka z Moravy, 1927) a v čase aktivít piešťanskej maliarskej kolónie sa inšpiroval panteizmom Jozefa Kollára (Pod lesom, 1934; Letná krajina od Piešťan, 1934). Známe je aj Alexyho okúzlenie ranou tvorbou Jána Mudrocha, ktorou sa riadil pri pastóznej maľbe historických architektúr na rozhraní tridsiatych a štyridsiatych rokov, ale aj v príklone k tematike mesta v období rokov 1937--1938. Dokonca i študijná cesta do Talianska roku 1926 s Milanom T. Mitrovským, výtvarníkom generačne i názorovo vzdialeným, začas odkázala Alexyho, najmä jeho portrétnu maľbu, celkom do zajatia akademických predsudkov. Citlivý problém prvenstva v spoločných umeleckých výbojoch Alexyho a Bazovského riešili monografisti oboch maliarov-Marián Veselý a Karol Vaculík-rovnako jemne: podrobnejšie sa ním nezaoberali. Spochybňuje ho totiž aj autorské datovanie sporných diel, ktoré by svedčilo skôr v prospech Alexyho. A napokon to najpodstatnejšie: spoločný štýlový základ spolupracujúci maliari i tak využili celkom odlišným spôsobom.
Zoznam diel autora: