30. November 2004
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL Š. TALLÓSSA – PROCHÁZKU NA AUKCIÁCH SOGY:
86 000,- Sk Na trhu v Šamoríne. Okolo 1935. Olej na plátne. 45,5 x 64 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
40 000,- Sk Na dedine pri Šamoríne. Okolo 1935. Tempera na plátne. 30,5 x 45 cm. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999)
Poradové číslo: | 86 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 664 € |
Rok: 1930
Technika: akvarel na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 30 x 42 cm
Značené: Značené vpravo dole „Proh 930“
Popis: Akvarelová figurálna kompozícia „Na trhu v Šamoríne“ pochádza z najvýznamnejšieho tvorivého obdobia Štefana Prohászku - Tallósa. Ako významný člen Kunstvereinu a neskôr Masarykovej akadémie od konca dvadsiatych rokov pomerne často vystavoval v Bratislave, kde mal aj roku 1928 samostatnú výstavnú premiéru. Súdiac podľa ohlasu dobovej kritiky, najmä tej skutočne odbornej, maďarskej, bol jeho vstup na výtvarnú scénu považovaný za mimoriadnu udalosť. O to viac zaráža jeho neskoršie, takmer úplné zabudnutie (vyskytli sa i názory, odsúvajúce Prohászkovu tvorbu do oblasti insitného umenia). Kvalitatívne jadro jeho žánrového maliarstva z druhej polovice dvadsiatych a potom celých tridsiatych rokov je však bezpochyby rovnocenné tomu, čo ponúkala nielen Weinerova sociálnokritická maľba, ale aj podobne orientovaná časť Sokolovej grafiky, či prvé maliarske pokusy začínajúceho Majerníka. Naopak, v súvislostiach s tým, čo práve prinášali na výtvarnú scénu Alexy, Bazovský a ďalší, musela byť Prohászkova tvorba chápaná ako cudzorodý prvok. Proti ich vystupňovanej lyrike, emotívne zvnútornenej baladickosti a brilantnej znakovosti predkladá Prohászka rozvravený, chaotický svet ľudových jarmokov, trhov a fašiangov. Boli to z hľadiska "reprezentatívnosti" akoby náhodne pozliepané groteskné fragmenty sviatočných chvíľ ľudového života, ale aj sociálne, či politicky vyhrotené obrazové scény, s neraz cynickou otvorenosťou poukazujúce na národnostné rozpory južného Slovenska (Na dedine, okolo 1930; Jarmok v Dunajskej Strede, 1930; Fašiangy, 1933; Fašiangy v Šamoríne, okolo 1935; Zimná práca, okolo 1935; Záprah v búrke, okolo 1935; Fašiangová pošetilosť, 1935; Jarmok na Žitnom ostrove, 1937). Prohászka sám seba nazýval "maďarským realistom". Toto jeho sebahodnotenie sa však nemusí chápať v číro národnej, či dokonca nacionalistickej rovine. Vyjadruje skôr jeho základný umelecký postoj, úsilie o presné maliarske postihnutie sociálnej, politickej, národnostnej reality juhoslovenského vidieka. V mene toho nesúrodo kombinuje protirečivé štýlové postupy kresebne lineárneho expresionizmu, štylizovaného symbolizmu, či tvarovo zjednodušujúceho protokubizmu. Bezvýhradný modernista by pravdaže postupoval presne naopak-v intenciách puristickej čistoty štýlu, v rámcoch ktorej je námet vecou celkom druhoradou. Len v tomto zmysle možno Prohászku považovať za programového samouka, bez zábran siahajúceho po všetkých dostupných štýlových inšpiráciách, ktoré mu doba ponúkala. Takto si možno vysvetliť i existenciou secesno-symbolickej línie jeho zrelej maľby, v ktorej podobne ako Karol Harmos, či Július Tichý, predvádza nadčasové, skeptické metafory života človeka modernej doby (V knižnici, okolo 1930; Na diamantových horách, 1930--1935).
Zoznam diel autora: