30. November 2004
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL V. HLOŽNÍKA NA AUKCIÁCH SOGY:
160 000,- Sk Apokalypsa. 1946. Tempera, gvaš na papieri. 54 x 75 cm. (31. jarná aukcia, 26. 3. 2002)
110 000,- Sk Most nad Tiberom. 1946. Olej na sololite. 50 x 70 cm. (39. letná aukcia, 27. 5. 2003)
110 000,- Sk Krasojazdkyňa. 1946. Olejová tempera na kartóne. 37 x 28 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
109 000,- Sk Babylon. 1945. Tempera na kartóne. 53 x 77 cm. (28. jesenná aukcia, 2. 10. 2001)
108 000,- Sk Hudobníci v kaviarni. 1943. Pastel na kartóne. 60 x 86 cm. (29. zimná aukcia, 5. 12. 2001)
Poradové číslo: | 110 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 1 261 € |
Rok: 1940
Technika: akvarel na papieri
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 41 x 60 cm
Značené: Značené vpravo hore „V. Hložník 40“
Popis: „Trojica“ je zberateľsky vzácnym dokladom úvodnej tvorivej periódy Vincenta Hložníka. Jeho gvaše, tempery a akvarely z rokov 1939--1942 sú do istej miery uzavretou, prekvapujúco zrelou kapitolou. Na ich počiatku bol bezpochyby príklad Majerníka a jeho Daumiérom inšpirované vízie. Motív Dona Quijota nebol v tvorbe Majerníka a Hložníka náhodne zvolený. Je totiž rovnako výplodom pozorovania skutočnosti i jej obmeny vo fantázii; je sanchopanzovským poznaním sveta takého, aký je, i donquijotovským "vnútorným videním", chaotickou víziou sveta takýho, aký by mohol byť. Spor fixie a reality, "sna a skutočnosti" bol pre Majerníka i Hložníka odpoveďou na jednu z programových požiadaviek nadrealizmu, nachádzajúceho v podvojnosti skutočného a tušeného priestor pre metaforickú výpoveď o svete. Zároveň však treba registrovať, že maliarske spracovanie východiskového námetu "blúdiaci človek v anonymnom priestore" bolo u Hložníka základne odlišné od Majerníkovho poňatia. Majerník zostával úplne v rovine inotaja: usiluje o úplné ziluzívnenie apriornej predstavy. Hložník už nechce vytvárať analógiu reality. Ak by sme to mali charakterizovať literárnym termínom, jeho rané gvaše a tempery už nie sú metaforou, ale metonýmiou, novou obrazovou realitou, ktorá môže byť k javovému svetu už len pripodobnená ako následok k príčine. A preto už prestávajú byť dôležité námety jeho obrazov. Je jedno, či ide o utečencov z domova, transporty a popravy, alebo o scény Ukrižovania a Golgoty -- postavy a priestor strácajú legitímnosť, sú rozbíjané, pohlcované akýmsi vnútorným transcendentným vírom. Čo je však vôbec najdôležitejšie: všetky tieto disonantné významy sú sprostredkované dynamickou štruktúrou výrazových prostriedkov -- protirečením elgrecovskej disharmónie zelených a modrých tónov, ale predovšetkým vzopätou výrazovosťou štetcového rukopisu, rozbíjajúceho tvary, figúry na "formové črepy" (Vyhnaní vojnou, 1939; Bez domova, 1939; Bez nádeje, 1940--1941; Bez nádejí, 1940--1941; Dvaja, 1940--1941; Ukrižovaný, 1941; Utečenci, 1941; Kristus, 1940; Púť, 1941; Napoleonov pochod, 1942; Rodina, 1942; Salva, 1942; Mŕtvy, 1942).
Zoznam diel autora: