Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY KRESBOVÝCH DIEL A. JUSTITZA NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
10 790,- EUR Kúpajúci sa. 1919. Akvarel na papieri. 42 x 52 cm. Londýn 1997.
4 694,- EUR Kúpajúci sa. 1917. Akvarel, ceruza na papieri. 18,5 x 25 cm. Londýn 1998.
3 351,- EUR Zátišie s misou ovocia a krčahom. 1926. Pastel na papieri, 23 x 19 cm. Londýn 1998

Biografia: Alfréd Justitz sa narodil 19. 7. 1879 v Novej Cerekvi pri Pelhřimove, zomrel 9. 2. 1934 v Bratislave. 1901-1905 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (Prof. Pirner, Thiele), potom niekoľko rokov v Nemecku v Karsluhe u Schmied Reuttea, neskôr v Berlíne u Trűbnera. 1910 študijná cesta do Paríža. 1914-1918 na frontoch prvej svetovej vojny. Z ďalších zahraničných ciest bola dôležitá návšteva Paríža roku 1923. Od tej doby žil striedavo v Prahe a na juhočeskom Krumlovsku. 1932 odcestoval na Slovensko, kde ochorel a zomrel v bratislavskej nemocnici. 1920 a 1922 vystavoval s modernostickým spolkom Tvrdošijní, bol členom SVU Mánes, s ktorým pravidelne vystavoval od 1928. Z literatúry: Zykmund, V.: Alfréd Justitz. Praha 1962. Súčasné obchodné renomé Alfréda Justitza vychádza zo skutočnosti, že je považovaný za profilujúcu osobnosť európsky uznávaného pojmu českého kubizmu. Jeho dôkladná školská príprava, vedúca k precíznej kresbe, ktorú obdivoval pri Ingresovi, Holbeinovi, Puvisovi de Chvannesovi, prispela k vytvoreniu protiváhy k umelcovmu vzopätému a celkom spontánnemu maliarskemu temperamentu. Z obavy pred mimomaliarskou a mimo-výtvarnou intelektuálnosťou zostal Justitz spočiatku bokom od generačného priekopníckeho úsilia OSMY a Skupiny výtvarných umelcov. Pred prvou svetovou vojnou sa príznačne prepracoval len ku vzdialenej príbuznosti s Paulom Cézannom, na ktorého reagoval intenzívne aj po vojne, pri súčasnom zaujatí expresionizmom (Milosrdný samaritán, Odpočívajúci muži – obidva 1920; Národní galerie Praha). Ohlas na poznanie tvorby André Deraina (v Paríži 1923) podoprel výrazovosť Justitzových krajín, obostretých charakteristickou tajomnosťou osudovej melanchólie (Chalupy. 1924; Rozcestie, 1925). Syntézou dovtedajších úsilí sa stal rozmerný olej Batseba (1927, Narodní galerie), ktorý ukazoval, že sa dotkol problematiky Picassových neoklasicistických mohutných ženských aktov. Päťdesiatročný Justitz, bol vzápätí strhnutý novým hľadaním (príklad Emila Fillu) v riešení problematiky syntetického kubizmu (Zátišie 1931, Národní galerie). Nádejné prísľuby ďalších experimentov však preťalo umelcovo nečakané úmrtie.

ALFRÉD JUSTITZ (1879-1934)