Biografia: Ignác Bizmayer (Bizmajer) sa narodil 20. 4. 1922 v obci Košolná pri Trnave. 1936 bol prijatý do keramického oddelenia učňovskej školy pri Slovenskej keramike v Modre. 1939-1952 pracuje ako maliar bežných úžitkových a dekoratívnych výrobkov fajansovej produkcie vo výrobni Slovenskej keramiky v Modre. 1940-1950 cesty po slovenskom a moravskom vidieku s Jozefom Balušíkom. 1952-1957 pôsobí ako vedúci maliarskej dielne v Modre vo výrobni ľudového umeleckého družstva Slovenská ľudová majolika. 1954 ho Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave klasifikuje ako majstra ľudovej umeleckej výroby a ľudového umelca. 1956 sa stáva členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. 1957 sa osamostatňuje a začína pôsobiť vo vlastnom ateliéri v Harmónii ako profesionálny keramický figuralista. Z literatúry: Fabry, I. B., Bratislava 1962; Michalides, P.: I. B., Bratislava 1972; Pranda, A.: I.B., Bratislava 1983. Súčasné obchodné renomé Ignáca Bizmayera je jednoznačné. Naša výtvarná kritika, umelecká história, etnografia ho už dávnejšie považuje za prvého a zároveň najvýznamnejšieho ľudového umelca, ktorý si dokázal cieľavedomým úsilím vydobiť štatút profesionálneho výtvarníka (okrem neho možno menovať len niekoľkých porovnateľných umelcov, ktorí vyšli taktiež z fajansovej výrobne v Modre: Imricha Kóňu (1917-1982), Jána Sklenára (1924), Františka Polakoviča ( 1925) a Jozefa Franka (1925). Jeho jediným predchodcom bol Ferdiš Kostka. Podobne ako on, aj I. Bizmayer sa od počiatkov zrelej tvorby venoval štyrom základným postupom fajansovej výroby: vytáčaniu za kruhom, maľovaniu vysožiarovými keramickými farbami, vypaľovaniu v peci a ručnému modelovaniu z hliny. I. Bizmayer svoju profesionalitu (v zmysle umeleckom i obchodnom) získal práve v oblasti, ktorú tradičný ľudový keramikár spravidla zanedbával - vo voľnom modelovaní figurálnej plastiky.

IGNÁC BIZMAJER (1922)