Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL PRIPÍSANÝCH F. GUARDIMU NA SVETOVÝCH AUKCIÁCH:
277 130,- EUR Benátky – Pohľad na námestie s Palazzo Ducale. Olej na plátne. 78,7 x 115,5 cm. New York 2004;
138 798,- EUR Muži v maskách v Caffé Florian v Benátkach. Olej na plátne. 31,8 x 40,3 cm. New York 2005;
63 594,- EUR Pohľad na San Giorgio Maggiore. Olej na plátne. 25,5 x 35 cm. New York 1999.

Biografia: Francesco Guardi sa narodil 5. októbra 1712 v Benátkach. Popri bratovi Gianantoniovi bol naznámejším predstaviteľom benátskej umeleckej rodiny Guardi. Jeho diela boli ovplyvnené najmä prácami Canaletta, najväčšieho majstra mestských vedút a prístavov. Na rozdiel od Canaletta však bol Guardi až do pomerne pozdného veku neúspešný a často pracoval pre iných umelcov. Napriek všetkému však bol veľmi činorodý a vytvoril stovky diel, v ktorých obmieňal najmä námety benátskych vedút a interiérov.V začiatkoch svojej tvorby sa venoval najmä figurálnym námetom, od 50-tych rokoch maľoval topografické pohľady na Benátky (najmä podľa grafických predlôh). Už v roku 1764 sa však o ňom písalo ako „dobrom žiakovi známeho Canaletta“. A začiatkom 70-tych rokov Guardi rozvinul svoj individuálny maliarsky štýl, v ktorom už topografická presnosť nebola hlavným predmetom jeho záujmu. Dejovú líniu potlačil. Ťažiskovým prvkom jeho rukopisu sa stala práca so svetlom. Pomocou uvolnenej štetcovej techniky dosahoval vo svojich obrazoch miestami až impresinostický výtvarný názor. V literatúre je často toto záverečné obdobie jeho tvorby uvádzané ako predobraz impresionizmu. Odľahčil svoj, dovtedy popisný a ťažký rukopis. Atmosferické chvenie, ktoré naplnilo jeho veduty potlačilo tvar na úkor svetla a farebnosti. Postavy, ktoré sú súčasťou všetkých jeho obrazov, dostali charakter rýchlej farebnej škice, niekedy len farebnej škvrny. Tomuto spôsobu maľby vyhovovali najlepšie obrazy, zobrazujúce vodnú hladinu mora a benátskych kanálov, v ktorých mohol Guardi v celej šírke a rôznorodosti pracovať s atmosferickými zvláštnosťami vedút. „Objem neba, priestor, cez ktorý plynú mraky, tieň rozptýlený po zemi, vzduch, ktorý záhadne cirkuluje, presná architektúra, ale oživená jemným chvením – to všetko Guardi zachytáva“ (Starobinski, J.: Poslední benátské ohně, in: Symboly rozumu, Brno 2003, st. 13). Tento štýl pretrval až do záveru jeho tvorby. Zomrel v Benátkach v januári 1793. Predkladaný obraz je jednou z mnohých variácií pohľadu na kostol San Giorio Maggiore v Benátkach. Guardi tento námet varioval už v počiatočnej etape tvorby a vracal sa k nemu po celý čas svojej tvorby. Obraz možno priradiť do záverečného obdobia Guardiho tvorby. Pôvodné kvality obrazu sú potlačené premaľbami, spojenými s reštaurátorskými zásahmi v predchádzajúcich storočiach. Tie potlačili ľahkosť maľby, čo je zreteľné najmä na ťažkopádnosti postáv a niektorých detailov lodí a architektúry. Napriek tomu z obrazu vyžaruje majstrovstvo originálnej vrstvy, ktorá je v najkompaktnejšej podobe zachovaná v oblasti horizontu. Dielo je ukážkou talianskeho rokoka v jeho komornej podobe. Diela F. Guardiho sa nachádzajú v vo všetkých najvýznamnejších svetových zbierkach (Mníchov, S. Peterburg, Benátky, Viedeň, Los Angeles, Paríž, New York, Washingotn, Ottava, Londýn, Miláno, Lisabon...).

Literatúra: Fiocco, G.: Guardi. Miláno 1965; Zampetti, P.: Mostra dei Guardi. Katalóg výstavy, Benátky 1965.

FRANCESCO GUARDI (1712-1793)