San Marco

Rok: 1937

Technika: olej na dreve

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 56 x 40 cm

Značené: vpravo hore „I. Weiner 37“

Popis: Olejomaľba „San Marco“ je zberateľsky vzácnym príkladom tvorby záveru najlepšieho tvorivého obdobia I. Weinera – Kráľa. Bolo vyznacene hľadaním v rozmeroch zvláštneho pochopenia surrealistickej poetiky. Prvé kontakty s týmto smerovaním nadviazal Weiner v rokoch 1930—1932. Tu treba poznamenať, že kontakty so surrealizmom v tom istom čase podmieňujú i parížsku tvorbu Ester Šimerovej, ale predovšetkým maľbu Weinerových kolegov z bratislavskej Školy umeleckých remesiel Mikuláša Galandu a Františka Malého, ktorí mali bezprostrednú zásluhu na Weinerovom postupnom príklone k asociatívnemu obrazovému prehovoru. S brnenským Františkom Malým Weiner nakoniec aj usporiadal roku 1936 v Bratislave spoločnú výstavu, otvorene vyhlasovanú za "prvú výstavu surrealizmu u nás". Weinerova surrealistická perióda je naproti tomu dodnes predmetom nedorozumení, názvoslovne nejasných definícií od "surrealizmu weinerovského vidu", až po "slovenský poetizmus", uprednostňovaný samotným autorom. To signalizuje, že Weinerovo nadrealistické maľovanie bolo vnútorne protirečivé, s princípmi surrealizmu len vonkajškovo súvisiace. O bezvýhradnej oddanosti k tomuto smerovaniu svedčí len pomerne malá skupina Weinerových diel (Žena, 1932; Oko dediny, 1934; Odpoludnie, 1935; Romantika, 1934; Básnik, 1935; Návšteva, 1935; Dievča, 1935; Ja s mačkou, 1930; Zátišie s maskou, 1931; Abstraktná jar, 1932; Trnava, 1933; Žena -- Tvary, 1932; Tatry, 1933). Prevažujúca časť jeho nadrealistickej maľby sledovala zásadne iné ciele. Podriaďovala sa úsiliu o preľnutie surrealistického štýlu s prapôvodnými duchovnými predstavami slovenského mýtu. Sám maliar potrebu takéhoto rozšírenia svetoobčianskeho štýlového vzorca o domácu duchovnú problematiku zdôvodnil viac než jasne: "Hlásil som sa k surrealistom, k ich mysticizmu, ich karikatúrnosti, ich realizmu, do ktorého zaplietli ironické, autokritické prvky... Moja surrealistická žilka sa však scvrkla, stratila na ceste k umeleckému výrazu. Moje podvedomie si uvedomilo samo seba. ..Uvedomil som si, že v Paríži platné umelecké názory majú u nás platnosť iba za istých okolností. Uvedomil som si že som viazaný na krajinu, kde som vyrástol. Na kultúru, ktorá je primitívnejšia než francúzska... Aj keď sú isté podobnosti v našich krajinách, je to predsa len iné, keď Ráztočanka vláči hnoj hore na lazy, než keď si parížska učnica spieva pri šití šiat. Že je to iné, keď sa v bohatom meste v elitnej kaviarni na Montparnasse umelci škriepia o teórii rozličných odtienkov určitých farieb, že je to veľký rozdiel dívať sa na pouličný ruch Berlína a vidieť ľudí tisnúcich pluh..." Weinerovo kompromisné váhanie medzi rurálnym a urbánnym, nacionálnym a kozmopolitným sa definitívne vyriešilo v rokoch 1935--1936, v ktorých vytvoril niekoľko najvýraznejších žánrových diel svojej tvorivej dráhy (Okno, 1935; Čepčenie na Rachovsku, 1935; Žena, 1935; Rachovo -- Sen pltníka, 1935; Mariková, 1936; Búrka -- Pred vojnou, 1937; Predjarie, 1938).

Zoznam diel autora:

LežiacaPltníkBledá krajinaTorzoGrafický cyklus Bratislava (13 grafických listov)Hory a milenciDedina pod ManínomKrajina so zrúcaninouZrúcanina s milencamiPod ManínomMatka s dieťaťomJazeroSaint DenisMotív z Manínskej TiesňavyRoleÚstup do hôrDedina pri Považskej BystriciNa poleStará BratislavaRaňajkyRuže za oknomJar v BratislaveSan MarcoGrafický cyklus Bratislava (12 grafických listov)