Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL J. JAKOBYHO NA AUKCIÁCH SOGY:
875 000,- Sk V meste. Okolo 1955-58 cm. Olej na plátne. 110 x 90 cm. (49. letná aukcia, 11. 5. 2004)
350 000,- Sk V parku. Okolo 1962. Olej na plátne. 51 x 57 cm. (39. letná aukcia, 27. 5. 2003)
305 000,- Sk Záhrada pri ateliéri. Okolo 1958-60. Olej na plátne. 91 x 100 cm. (22. jesenná aukcia, 26. 9. 2000)
285 000,- Sk Ráno – Akt. Okolo 1962. Olej na kartóne. 32 x 25 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)

Biografia: Olejomaľba Júliusa Jakobyho „Muž s koňom“ je vynikajúcim dielom vrcholného obdobia tvorby prvej polovice šesťdesiatych rokov. Vo väčšine diel zo začiatku šesťdesiatych rokov čerpal Július Jakoby nielen zo súdobých príkladov svetovej moderny (Bacon, Soutin, De Kooning, Pougny, Lucebert, Appel, Dubuffet... ), ale aj zo skoršieho príkladu maďarského nabistu Rippla-Rónaia. Narodil sa 28. 3. 1903 v Košiciach, zomrel 15. 4. 1985 tamže. 1922 sa zapísal na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. V tom istom roku prešiel na súkromnú Slobodnú výtvarnú, kresliarsku a maliarsku školu A. Podolínyiho v Budapešti. Vzápätí sa vrátil do Košíc, kde sa zamestnal ako úradník poisťovne. Od jesene 1922 navštevoval večerné kurzy kresliarskej školy E. Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde 1924 s úspechom vystavoval na výročnej výstave poslucháčov. 1926--1928 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti). Štúdiá v druhom ročníku prerušil a vrátil sa do Košíc, kde žil až do konca života ako výtvarník v slobodnom povolaní. Začiatky Jakobyho umeleckého vývinu vyznačila séria pochmúrnych pohrebov a kalvárií. Kľúčovým okamihom Jakobyho maliarstva však bol až rok 1929. V niekoľkých významných dielach z tohoto a nasledujúcich rokov prebral príklad Cézanna. Bolo to však len kompromisné prijatie princípov neiluzívnej, protokubistickej výstavby obrazovej kompozície. Nebudovalo na stavebnej funkcii farebnej škvrny, ale na "valérovaní", prejemnelom rozmývaní olejovej farby, s ktorou maliar zaobchádzal akvarelovým spôsobom. Druhý smer Jakobyho inšpirácie umením košickej moderny bol orientovaný na poetiku sociálnej maľby, ktorú tu reprezentovala najmä maľba Foltýna. Jakoby však nerešpektoval obvyklý novoklasistický pietizmus, sociálny sentiment výjavov zo života predmestskej chudoby. Povahu najlepších diel Jakobyho sociálnej grotesky určovala zosmiešňujúca karikatúrna kresba, úmyselný primitivizmus, skicovitá nezámernosť a chaotickosť maliarskej traktácie figúr a priestoru, absurdné skreslenia nadhľadovej perspektívy. Jeho zrelé diela sú príznačné vyjasnenou paletou, čistými kontúrovanými farebnými škvrnami, rozšafnou prácou s maliarskou hmotou, pôžitkárstvom duchovnej atmosféry obrazu. Opakovane zdôrazňovaný motív tajomných pohybov rúk naznačuje dimenziu vnútorného života zobrazovaného človeka. V týchto dielach čerpal Jakoby z príkladu Ripla-Rónaia. Poučenie syntetizmom a symbolizmom ukázalo Jakobymu ako spojiť jemu vlastný živelný maliarsky postreh s racionálne komponovaným podobenstvom, hedonistickou oslavou každodennej všednosti. Z literatúry: Saučin, L.: Július Jakoby. Bratislava 1960; Marenčin, A.: Košický pustovník. Bratislava 1988; Abelovský, J.: Július Jakoby. Bratislava 1994.

JÚLIUS JAKOBY (1903-1958)