Oravský motív

Rok: 1913

Technika: olej na lepenke

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 60 x 75 cm

Značené: vpravo dole „M. Benka“

Ďalšie vlastnosti: Pravosť diela a jeho dobovosť bola overená v reštaurátorských ateliéroch Slovenskej národnej galérie. Protokol je priložený k dielu.

Popis: Olejomaľba „Oravský motív“ pochádza z nástupného, predprevratového obdobia tvorby Martina Benku. V benkovskej apologetike má v týchto súvislostiach priam metaforickú úlohu maliarovo "slovenské preporodenie", ktoré vraj vyvolala jeho prvá cesta na Oravu v roku 1913. Podľa všetkých Benkových vykladačov znamenala rozhodujúci podnet pre názorový prelom v jeho tvorbe. Benkov tvorivý zdvih sa pritom zo štýlového zreteľa zvykne opisovať prechodom z pozícií kalvodovského impresionizmu do polohy expresívneho výrazu, ktorý mal byť priliehavejším prostriedkom maliarskeho zviditeľnenia "slovenskosti". V každom prípade, Benkove rané maľby objektívne svedčia, že celkom programovo a bez viditeľnejšieho zakolísania i po roku 1913 pokračoval v ceste, ktorú mu vytýčil jeho učiteľ. Jediné, čo mu od začiatku skutočne prekážalo bola národná ľahostajnosť a neadresnosť profesorovho maliarstva. Tú však ľahko a prirodzene našiel v stopách ľudských sklonov svojho majstra: v tvorbe a výtvarnej filozofii pražských Moravanov, foklórne orientovaných secesionistov S. Loleka, F. Úprku, J. Koudelku a J. Hlavína, s ktorými sa Benka v Prahe pravidelne schádzal. Preto sa i zdá, že rok 1913 nie je pre Benku ani tak významný oravskou cestou, ako skôr vstupom do Spolku výtvarných umelcov moravských. Najmä názory jeho vedúcej osobnosti Jóžu Úprku, ich na prvý pohľad slavianske, ale skôr moravské, regionálne xenofóbne zaujatie, dali Benkovi do vienka dovtedy chýbajúcu, ucelenú východiskovú filozofiu. Pomocou nej sa rýchlo zorientoval v húšti ponúkajúcich sa príkladov západoeurópskej moderny. Ako jediný zo slovenských maliarov prvej modernistickej generácie pochopil a v podstate bez zmeny prevzal Úprkove secesné, dekorativizujúce prehodnotenie tradičného luministického plenéru. Benkov východiskový slohový posun bol však predbežne mimo tradičných klišé romantického mýtu Slovenska: "Jeho detstvo na Záhorí a jeho mladosť v Hodoníne, vo Viedni, neskôr v Prahe a na českom a moravskom vidieku spôsobili, že jeho národné povedomie nadobudlo sprvu dominantný prízvuk českého slovanstva a moravského slováctva a že pojem vlasti mal u neho spočiatku len na naše západné etnikum sa obmedzujúci obsah" (Marian Váross).

Zoznam diel autora:

RoháčeMikulášPod horamiTerchoviankyNáčrtok bábätka v čepčeku z BošáceV žatveOhlasy jari, hôr a salašov slovenskýchPastierik s ovcamiMotív z IsolyOravský motívMozartove sonátyUsadlosťJesenná orbaŽena v čepciNa horskej lúkeZ cyklu Drevené kostolíky na Podkarpatskej Rusi - HliňanecKrajina z južných ČiechNa brehu rieky Revúcej - LiptovZ cyklu slovenských ľudových piesní IV.Pri drevárochOravský zámokProcesia k Madone - Matka matiek (štúdia)Krojová štúdia zo slatinského kraja (Anička Staníková)V rozkvete (Slatinský kraj)Oravská dedinaZ LiptovaSo senomKáňatá VIII. Všesokolského sletu (XII.)Žatva pod BradlomJuhočeská krajinaDolu VáhomKupariPorúbkaSuchohorčanSliačSlovácka izbaKrojovaná štúdia (MYJAVA)Pri oberačke ovociaČičmiankaBačaNa skromnom políčku – SliačeMyjava-Brezová