28. Marec 2006
Poradové číslo: | 65 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 3 153 € |
Rok: okolo 1942
Technika: gvaš na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 28 x 39 cm
Značené: vľavo dole „M. A. B.“
Popis: Predkladané kompozície M. A. Bazovského „Záhumnie“ a „Kolíska“ dokladajú dôležité tvorivé obdobie záveru tridsiatych a začiatku štyridsiatych rokov. Na jeho začiatku bola maliarova cesta do slnečnej Dalmácie (1937), z ktorej sa vráti s prečistenou koncepciou svietivého kolorizmu teplých žltých, oranžových, červených a hnedých tónov. Nová Bazovského paleta zvestovala i celkom nové umelecké zámery. Farba prestala byť výrazom okamžitého stavu vnútorného života maliara, nadobudla všeobecnejšiu symbolickú funkciu, poukazovala mimo individuálnych významov na najvšeobecnejšie podobenstvá večne sa obnovujúceho kolobehu života (Oranžový kôň, 1937; Zlatý deň, 1939). Podľa Vaculíka je obdobie prelomu tridsiatych a štyridsiatych rokov začiatkom Bazovského syntézy, časom kedy sa štyridsaťročný zrelý maliar, teraz už suverénne zvládajúci register vlastných talentových predpokladov, mohol konečne odhodlať k maliarskej i osobnej výpovedi. No rovnako by sa dalo tvrdiť, že Bazovského syntéza je vlastne príznakom vývinu v kruhu, návratom k problematike ranej maľby, pokusom o jej reinterpretáciu. Okrem narastania úlohy symbolickosti tomu nasvedčuje i znovuprítomný prísne konštruktívny poriadok obrazovej kompozície. Skrátka -- Bazovský sa pokúsil o dopovedanie obsahového posolstva maľby rokov 1929--1933, ktoré zostalo len naznačené. Vaculík zásadnú tendenciu Bazovského nového poňatia žánru charakterizuje ako "byzantinizujúci akcent", označuje ho za "manifestačnú renesanciu byzantského folklorizmu". Čo sa teda vlastne s Bazovského žánrom udialo? Ak predtým skladal zlomky žánrovej reality do svojprávneho obrazového celku v protikladných, často vyslovene špekulatívnych disharmóniách, aby tak zosúčasnil nečasovosť mýtu, teraz sa rovnako špekulatívnym postupom pokúsil o čosi opačné. Plošnosť a hieratickosť kompozičnej osnovy pospájaných dejových pásov, statickosť postojov a giest obrazových figúr, súzvuk i disinancie brilantných tónov teplých a studených farieb -- to všetko sa stalo maliarskou metaforou večnosti, nadčasovosti, harmonickosti obrazom stvoreného slovenského sveta. Bazovský -- v tomto neodlišne od Benku -- teraz už nemaľoval skutočného sedliaka, ani "pot jeho práce", či "smútky jeho osudov", ale akési moderné ikony Slovenska.
Zoznam diel autora: