Hámor

Rok: 1895 - 1896

Technika: olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 55 x 75

Značené: nie

Popis: K predkladanému neznačenému dielu "Hámor" priložený umelecko-historický posudok z mája 2002, spracovaný Štátnou galériou v Banskej Bystrici (táto galéria spravuje pozostalosť dominika Skuteckého). Posudok vypracovali dr. Zuzana Bartková a Alena Vrbanová. Podľa expertízy je dielo atribuované Dominikovi Skuteckému, datované do obdobia rokov 1895 - 1896 a ocenené na 150 000,- Sk.
Znalkyne tvrdia, že "... je možné, že prítomný olej vznikol na počiatku éry pracovného žánru. Je skôr dokladom dokumentovania maliarsky zaujímavého prostredia než výsledkom jeho umeleckého hodnotenia". Podľa znalkýň je takisto doložiteľné že "prítomná štúdia vznikla v ateliéri bezprostredne po skutočnom zážitku. Je však pravdepodobné aj to, že vznikla ako rekonštrukcia kováčskej dielne na základe opakovaných návštev nielen jedného ale viac interiérov dielní, teda zo sumy prípravných náčrtov. ... To by vysvetľovalo v realite sotva existujúce, skôr klasicistným duchom premyslené rafinované zámerné zostavenie hmôt a tvarov tak, aby akcentovali pre maliara príznačný fakt". V závere posudku znalkyne tvrdia: "... dôsledná analytická popisnosť povrchov, ktorá nezohľadňuje ani konštruktívne princípy definovania jednotlivých tvarov svetlom a tieňom ... , ani zákonitosti ich priestorových vzťahov, rozptýlenosť, nevýrazná, rozpačitá obsahová diferencovanosť jednotlivostí - navodzujú pochybnosti o autorstve. Naproti tomu nepochybný konštruktívny úmysel a veľmi jasný cielený kompozičný zámer - dovoľuje autorstvo potvrdiť.
Od roku 1887 až takmer do záveru života namaľoval Dominik Skutecký približne pol stovky plátien, v ktorých -- štýlovo podobne ako o tri desaťročia starší, nemecký Adolf Menzel -- spájal realisticko-romantickú luministiku s niektorými efektmi impresionizmu. Sprvoti tak robil určite v jedinom záujme: sprostredkovať fascinujúcu, dramatickú hru svetla a tieňa v preňho celkom novom priemyslovom žánre. Väčšina týchto obrazov zostala rozhodne viac prízvukovaním esteticky pôsobivých stránok "divadla práce", než jej realistickým obrazom (i keď ako pomôcku pri ich dokončovaní používal niekedy i dokumentárne fotografie). Odpočiatku sa preto vedie i tichý spor o mimovýtvarných významoch Skuteckého záverečného diela (Obed kotlárov, okolo 1899; Príprava obeda, okolo 1900; Pri vyhni, okolo 1904; Chvíľa oddychu -- Prestávka, okolo 1915; Pred obedom, pred 1915; Odpočívajúci kotlár, 1918 a viaceré ďaľšíe). Dôležitejšie sa zdá byť iné: hoci Skutecký pochopil výrazové možnosti nových maliarskych prostriedkov, ani on ich nedokázal alebo nechcel využiť skutočne radikálnym, impresionistickým spôsobom. Estetiku svetla a s tým spojenú nadsadenú farebnosť predvádzal symbolicky. Významovo bola vyprázdnená len v skorších variantoch témy. Postupne ju čoraz viac obaľoval sentimentálnymi, trpiteľskými názvukmi vcítenia sa, sebaprojektovania do úbohosti, beznádeje a bezvýchodiskovosti existencie človeka práce. Viditeľne sa to prejavilo v úprave sujetu: sprvoti aktívny, pracujúci valciar je neskôr spodobovaný vo chvíľach únavy, odpočinku. A práve tieto polohy smútku, melanchólie, rezignovanosti, ovládajúce významovú atmosféru časti Skuteckého obrazov z hámrov, odkazujú jeho neskorú maľbu, na rozdiel od jej počiatkov, živených nezáväzným optimizmom, vcelku jednoznačne do problematiky stredoeurópskej impresívnej maľby, ovládanej rovnako nadčasovým vcítením sa do univerzálnych problémov človeka, ako aj celkom časovým, prízemným naturalizmom.

Zoznam diel autora:

Dievča od Banskej BystricePri modlitbePri modlitbeTrh v Banskej BystriciPortrét Ferdinanda SkuteckéhoHámorŠtúdia ženského polaktu