Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: Najvyššie dosiahnuté konečné ceny maliarskych diel O. Dominguéza zo štyridsiatych rokov na svetových aukciách:
$ 37 884 Dáma na balkóne. 1949. Olej na kartóne. 50x65 cm. Versailles 1996.
$ 36 000 Kostol. 1940 - 1941. Olej na kartóne. 64x48 cm. Miláno 1998.
$ 29 504 Cyklista. 1941. Tempera na plátne. 34x26. Paríž 1998.
$ 29 568 Cyklista. 1947. Tempera na kartóne. 55x46 cm. Paríž 2001.
$ 19 299 Kompozícia. 1944. Tempera na kartóne. 49x49 cm. Calais 1998.
$ 18 144 Mesto. 1944. Olej na kartóne, 50x61 cm. Paríž 2001.
$ 15 510 Caballo y Toro. 1942. Olej na plátne, 38x46. Madrid 1998.

Biografia: Oscar Dominguéz - podobne ako viacerí jeho španielski druhovia - prichádza roku 1927 do Paríža, aby sa na základe priateľstva s André Bretonom a Eluardom zapojil do medzinárodného surrealistického hnutia. V tomto období maľuje veristické nadrealistické obrazy v štýle Salvatora Dalího. Využíva najmä jeho paranoicko - kritickú metódu a princíp automatizmu asociácií. Objavuje novú techniku príznačnú i pre ďalších maliarov hnutia -- dekalkomániu. V štyridsiatych rokoch sa štýlová reč jeho maliarstva obracia k aktuálnym experimentom Pabla Picassa na rozhraní surealizmu a syntetického kubizmu. Toto obdobie je v jeho tvorbe cenené najvyššie a má zvláštny význam aj pre súdobé československé maliarstvo. Udalosťou prvoradého významu sa v rokoch po vojne stala výstava mladého československého výtvarného umenia v parížskej galérii "La Boétie" roku 1946. Do Paríža vtedy cestujú mladí Guderna, Semian, Zmeták -- a ako poslední zo svojej generácie -- premiérovo i Mudroch s Matejkom. Hlavný a trvalý výsledok cesty týchto mladých by sa dal stručne vyjadriť "znovuobjavením Piccasa" pre našu modernu. Mudrochove, Šimerovej, Želibského kubistické pokusy mladosti boli v tom čase už minulosťou, ku ktorej nebolo návratu. Pre viacerých mladších účastníkov výstavy bola však Piccasova výstava v parížskej Carriéovej galérii niečím nesmierne aktuálnym, zvláštnym spôsobom korešpondujúcim s ich maliarskym presvedčením. No Paríž roku 1946 nebol pre našu mladú modernu len miestom poznania Picassa, jeho novšej maľby rokov tridsiatych a štyridsiatych. Zoznámili sa aj s maliarstvom svojich generačných vrstovníkov, umelcov republikánskeho Španielska: Oscara Domíngueza, Fernanda Hoyosa, Baltazara Loba, Hernanda Vinésa, Joaquína Peinadu, Antonia Clavého, Manuela Violu, Honoria Condoya, Julia Gonzálesa a ďalších. Po porážke španielskych republikánov i neskôr počas vojny prišli natrvalo do Paríža. Ich tvorba druhej polovice štyridsiatych rokov bola v rámcoch parížskej školy radená do Picassovho okruhu. Viacerí z nich po vojne opakovane navštívili Československo a aj Slovensko, najmä po mimoriadnom ohlase pražskej výstavy "Umenie republikánskeho Španielska -- Špamielski umelci parížskej školy" roku 1946. A tak sa stalo, že tvarovo vybrúsené pôžitkárske obmeny neskorého kubizmu v súdobej tvorbe popicassovských Španielov, možno ešte viac než maliarstvo ich majstra, podnietili povojnové pokusy Petra Matejku, Eugena Nevana, Vincenta Hložníka, ale najmä Ladislava Gudernu a niektorých ďalších z ich generácie. Z literatúry: Oscar Dominguéz 1926-1957. Centro Atlantico De Arte Moderno, Las Palmas de Gran Canaria, 1995. O. Dominguéz v Československu. Museum umění Olomouc, 1997.

OSCAR DOMINGUÉZ (1906 - 1957)