03. Október 2006
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL J. RUDNAYA NA AUKCIÁCH SOGY:
73 000,- Sk Z poľa. 1911. Olej na plátne. 47 x 64 cm. (58. letná aukcia, 14. 6. 2005)
60 000,- Sk Dedina z okolia Lučenca. Okolo 1910. Olej na plátne. 51 x 59 cm. (26. Letná aukcia, 5. 6. 2001)
57 000,- Sk Kalvária. Okolo 1910. Olej na plátne. 35 x 46 cm. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999)
50 000,- Sk Dedina od Lučenca. 1927. Olej na plátne. 40 x 50 cm (63. jarná aukcia, 28. 3.2006)
48 000,- Sk Smädné kone. Okolo 1930. Olej. 40 x 50 cm. (1. jarná aukcia, 13. 3. 1997)
Biografia: Gyula (Július) Rudnay sa narodil 9. 1. 1878 v Plešivci pri Rožňave, zomrel 4. 1. 1957 v Budapešti. 1894 študoval na Umeleckopriemyslovej škole v Budapešti, 1895-1901 v Hollósyho súkromnej škole v Mníchove. Počas štúdií bol na študijnom pobyte v Taliansku a maliarskej kolónii v Nagybányi. 1903 pôsobil v Paríži, 1904 v Gemeri, 1905 sa usadil v Hódmezővásárhelyi a potom v Budapešti. Od 1914 pôsobil v Lučenci. Od 1922 profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. 1947 založil v Baji umelecké dielne. Tu sa aj 1953 natrvalo usadil. Viedol letný kurz maľovania v Rimavskej Sobote. Samostatné výstavy mal v Budapešti (1918, 1919, 1921, 1924, 1929, 1953), Haagu (1921), Amsterdame (1921), Benátkach (1922, 1924), Janove (1924), Miláne (1925), Zürichu (1925). Na Slovensku v Bratislave (1927). Z literatúry: Lázár, B.: Gyula Rudnay, Budapešť 1921; Peterdi, A.: Gyula Rudnay, Budapešť 1931; Bényi, L.: Gyula Rudnay. Budapešť 1961.
Poradové číslo: | 45 |
Vyvolávacia cena: | 1 826 € |
Konečná cena: | 3 021 € |
Rok: okolo 1910
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 51 x 61 cm
Značené: vpravo dole „Rudnay“
Popis: „Jazdec“ je charakteristickým dielom Júliusa Rudnaya. Tento rodák z Gemera sa usadil v Lučenci v roku 1914. Jeho pôsobenie však nemalo len regionálny dosah. Maďarská umelecká históriou ho považuje -- spolu s A. Fényesom, J. Tornayiom a J. Kosztom -- za profilujúcu osobnosť tzv. maliarstva nížiny. Títo a ďalší maliari sa grupovali najmä v maliarskej kolónii v Szolnoku. Pri zobrazovaní tematiky vidieckeho spôsobu života vychádzali z maďarských romanticko-realistických tradícií, najmä príkladu Mihálya Munkácsyho a podľa svojich individuálnych sklonov kráčali odlišnými cestami vývoja k postimpresionistickému výrazu. Szolnocké maliarstvo sa tak na rozhraní storočí vydalo na cestu, ktorá sa u nás na program dňa dostala až začiatkom dvadsiatych rokov: hľadalo modernú podobu nacionality, akúsi tendenčnú, duchovne konzervatívnu alternatívu národne ľahostajnej väčšiny vtedajšej maďarskej secesnej a symbolistickej moderny. V tvorbe Rudnaya a jeho druhov sa hľadanie "národného" spočiatku prepodstatnilo do ponuro ladených výjavov zo života dedinskej chudoby. No už od polovice prvého desaťročia je pre nich príznačný dekorativizmus slnkom zaliatych plenérov, barokové efekty v rozvinutí figúr do priestoru a patriarchálna ikonografia dedinského života. V Rudnayiho žánri sa táto tendencia prejavila najmä v štúdiách gemerského folklóru, v motívoch utečencov a vysťahovalcov, ale i v romantizujúcich obrazoch z maďarských dejín, v ktorých je obrazová kompozícia založená na radikálnych farebných kontrastoch svietivej bielej, modrej a červenej (Vysťahovalci, okolo 1916; Scéna v prírode -- Výlet v romantickej krajine, okolo 1920; Attilova hostina, 1921; Zhromaždenie ľudu na puste, 1926; Csakonai obklopený svojimi žiakmi v debrecínskom lese, 1927).
Zoznam diel autora: