03. Október 2006
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL M. BENKU NA AUKCIÁCH SOGY:
1 550 000,- Sk Slovenská rodina. Okolo 1938. Olej na plátne. 70 x 100 cm. (45. zimná aukcia, 2. 12. 2003)
1 465 000,- Súbor diel : Nad rodným krajom. 1944. Olej na plátne. 79 x 93 cm., Štúdia k Bošáci. 1944. kresba ceruzou, kolorovaná akvarelom na papieri. 42,5 x 28 cm., Náčrt z Kopaníc I. 1944. Perokresba na papieri. 18 x 13 cm., Náčrt z Kopaníc II. 1944. Perokresba na papieri. 12,5 x 17,5 cm., Žena z Bošáce. 1944. Pálená hlina. výška 33 cm., Muž z Bošáce. 1944. Pálená hlina. Výška 33 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
1 200 000,- Sk Z Liptova. Okolo 1932. Olej na plátne. 65 x 54 cm. (22. jesenná aukcia, 26. 9. 2000)
1 115 000,- Sk Očarený krásou. 1942. Olej na plátne. 113 x 100 cm. (31. jarná aukcia, 26. 3. 2002)
1 040 000,- Sk Nad rodným krajom. 1944. Olej na plátne. 78 x 93 cm. (12. jesenná aukcia, 15. 12. 1998)
625 000,- Sk Do hôr. Okolo 1937. Olej na plátne. 45 x 67 cm. (35. zimná aukcia, 3. 12. 2002)
575 000,- Sk Pod Chočom. Okolo 1921. Olej na plátne. 61 x 71 cm. (32. letná aukcia, 4. 6. 2002)
Biografia: Martin Benka sa narodil 21. 9. 1888 v Kostolišti, zomrel 28. 6. 1971 v Malackách. 1903-6 učeň maliarstva a natierčstva v Hodoníne, 1906-9 maliarsky tovariš. Vo Viedni, 1908-9 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909-13 študoval na súkromnej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. 1913 účasť na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. 1913 cesta do Veličnej na Orave. 1910-44 s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do roku 1939. 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. 1915-18 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie. 1923 opäť cesta do Talianska. 1926 ako prvý Slovák sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. 1927 cesta do Paríža, 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska, Maroka. 1934 účasť na Bienále v Benátkach. 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. 1940-1941 ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnotu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. V roku 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením". Z literatúry: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprievodca po živote a diele. Martin 1988.
Poradové číslo: | 64 |
Vyvolávacia cena: | 21 576 € |
Konečná cena: | 22 406 € |
Rok: 1941
Technika: olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 45 x 62 cm
Značené: vľavo dole „M. Benka“
Popis: Predkladaná olejomaľba „Na brehu rieky Revúcej - Liptov“ je zaujímavým dokladom podoby maľby Martina Benku rokov štyridsiatych. Práve ona sa stala poznávacím znakom Benkovej umeleckej filozofie - poukazovala k jedinečnej, neverbalizovateľnej kvalite, optickej podobe "slovenskosti". S odstupom času sa tento Benkov čin zdá samozrejmý. Bez ohľadu na to, či jeho maľbu pokladáme za anachronickú, alebo výsostne modernú, reč jej významov je asi každému Slovákovi nevysvetliteľným spôsobom blízka a zrozumiteľná. Nie však (a v tom je, podľa nás, jadro problému) v polohe racionálne hodnotiteľnej umeleckej výpovede o slovenskej "realite", ale len ako intuitívne, citovo vnímanej metafory. Zviditeľnenia osudovo záväzného pravzoru fyzickej i duchovnej podstaty nášho národa. Práve na takýto mýtotvorný zmysel Benkovho elementárneho prínos nepriamo poukázala svojho času Ľudmila Peterajová: „V rozhodujúcej chvíli národa, pre ktorý svitalo konečne ráno, bolo dôležité, ktorou cestou sa na križovatke dejín pustí. Pre slovenský národ to znamenalo voľbu tváre, psychofyzickej podoby, v ktorej vstúpilo na kolbište svetových dejín... Preto bolo dôležité, že aspoň maliarstvo vytvorilo typ slovenského človeka. V tvorbe Martina Benku národ spoznal svoju tvár, svoju typickú podobu, zvýraznenú, umocnenú monumentalizujúcim pátosom a predchnutú silou charakteru a vôle v zápase s krásnou, no nežičlivou prírodou a s odvekou biedou. Symbolické vyznenie Benkovho diela stmelilo predstavy ľudu o sebe a dalo im hmatateľnú tvárnosť".
Zoznam diel autora: