Generál Milan Rastislav Štefánik

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 110 cm

Ďalšie vlastnosti: Poprsie z tepaného striebra na drevenom podstavci. Bohumil Kafka sa narodil 14. 2. 1878 v Novej Pake, zomrel 24. 11. 1942 v Prahe. Študoval na Odbornej sochársko – kamenickej škole v Hořiciach a na Umelecko – priemyslovej škole v Prahe (1896 – 98, prof. Sucharda). 1898 – 1901 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Myslbek). 1898 člen spolku Mánes. 1901 – 1904 asistent prof. Suchardu. 1904 – 1908 pôsobil v Paríži. 1906 sa stal členom Salónu nezávislých. 1916profesor na UMPRUM v Prahe. 1925 profesor na AVU v Prahe. 1949 posmrtná výstava v SVU Mánes. Je zastúpený reprezentatívnym spôsobom v zbierkach Národnej galérie v Prahe. Z literatúry: Mádl, K.: Bohumil Kafka. Praha 1919; Wittlich, P.: Mladý Bohumil Kafka. Výtvarné umění. 1962.
Súčasné obchodné renomé Bohumila Kafku vychádza zo skutočnosti, že je považovaný za jednu z kľúčových osobností českého secesno-symbolistického sochárstva. Jeho rané dielo patrí k najrýdzejším hodnotám českého sochárstva rozhrania storočí. Už v prvých dielach z počiatku storočia sa stretávame s typickou symbolistickou tematikou (Mrtvá labuť; Ruina života, 1902) pojednanou niekedy s väčším dôrazom na dekoratívne rozvinutie plôch a objemov, inokedy zasa na impresívnu, splývavú modeláciu . Kafkova tvorba vrcholí počas parížskeho pobytu (1904 – 08), kde vytvoril niekoľko sviežich, impresionistických plastík zvierat, ale predovšetkým významné množstvo sôch pôvodnej symbolistickej inšpirácie. V Somnambule, Hasnúcich hviezdach (1906) Múmii, Šialených … vytvoril cyklus expresívne vyhrotených symbolov s odvážne komponovanou, dynamickou, do priestoru otvorenou formou, vymykajúcou sa zvyklostiam tradičného, ale často i dobového sochárstva. Ku koncu desaťročia sa jeho tvorba motivicky i výrazovo skľudňuje a začína v nej prevládať plošne dekoratívna secesná štylizácia. V nasledujúcich desaťročiach sa potom Kafka vrátil k tradičnejšiemu, myslbekovskému sochárskemu tvaru. Vytvoril sochy Fauny a Flóry pre Obecný dom v Prahe, alegorické plastiky pre divadlá v pražských Vinohradoch a Pardubiciach, ďalej veľký počet búst (Smetana, Vrchlický, Destinová, Beneš, Kramář, Rašín, Masyryk, Mánes, Kotěra ….). K jeho najväčším realizáciám patrili socha Jana Žižku z Trocnova pre Panteon na Žižkove (1931 – 1942) a potom socha Miroslava Rastislava Štefánika pre jeho pamätník v Bratislave.
Vytvorenie pomníka M. R. Štefánika sa od dvadsiatych rokov stalo prestížnou záležitosťou mnohých slovenských miest. Český sochár R. Březa s architektom Č. Vořechom realizovali Štefánikov pomník pre Myjavu (1921), M. Motoška pre americký Cleveland (1922), Levice (1931), Šurany (1934), J. Pospíšil pre Brezno (1928), Košice (1929), Humenné (1934), P. Bán pre Predmier (1930), maliar A. Kováčik pre Spišskú Novú Ves (1928). Ak však odhliadneme od jedinečných ideoplastických a výtvarných hodnôt Štefánikovej mohyly na Bradle (1924--1928), ktorú realizoval architekt Dušan Jurkovič, spomínané Štefánikove sochárske podobizne neprekročili opakovaný ikonografický úzus -- Štefánik bol tradične zobrazovaný vo francúzskej generálskej rovnošate (robila sochárom neraz veľké kompozičné problémy) -- a nepriniesli výraznejšie plastické hodnoty.
Súbeh na Štefánikov pomník pre Bratislavu bol vypísaný roku 1928. Po tom čo nepriniesol želateľné výtvarné výsledky, bol do užšej súťaže vyzvaný známy český sochár Bohumil Kafka (spolu s maliarom Jaromírom Jarešom a architektom Kamilom Roškotom), ktorý bol roku 1931 poverený realizáciou pomníka. (K vývoju pomníkového obrazu Štefánika v Kafkovom diele pozri bližšie: Pomník generála Štefánika v Bratislave. Volné směry, 26, 1928 – 29, s. 339; Žákavec, F.: Kafkuv návrh pomníku generála Štefánika v Bratislave. Umění 2, 1929, s. 234 – 237). Dielo uskutočnil v období, keď sa už uzavrela podnetná etapa jeho umeleckého vývoja zo začiatku storočia, pohybujúca sa na priesečníkoch impresionizmu, secesie a symbolizmu, teraz sa ako oficiálny český sochár-monumentalista vracal k tradičnému myslbekovskému chápaniu sochy. Ako miesto pre postavenie pomníka bolo určené bývalé Korunovačné (dnešné námestie Ľudovíta Štúra), odkiaľ len prednedávnom odstránili zvyšky rozbitého pomníka Márie Terézie. Konečné riešenie predstavovalo postavu Štefánika riešenú -- vzhľadom na zaužívanú ikonografiu tohto motívu v slovenskom sochárstve -- netradične, v leteckom úbore, ktorá sa nad kamenným plató dvíhala na vysokom podstavci. Za ním sa týčil mohutný železobetónový pylón ukončený bronzovým levom držiacim štátny znak. Pomník nemal šťastný osud -- už počas vzniku pod zámienkou obvinení z plagiátu sa stal terčom separatistických útokov a zákulisného politikárčenia, neskôr rôznych štátoprávnych úprav. V júni 1940 bol český lev, so štátnym znakom bývalého Československa aj napriek Kafkovmu protestu odstránený a postupne sa začal rozoberať aj pylón. Napokon však aj bronzového generála postihol podobný obrazoborecký osud ako jeho mramorovú predchodkyňu. Pomník bol odstránený roku 1954, socha generála bola údajne roztavená.
Dvojtretinový model sochy sa nachádza v Čechách – na hrade Pecka, bronzový odliatok tretinového modelu sochy sa nachádza v zbierkach Slovenskej národnej galérie (rok vzniku 1933, v. 83 cm, inv. č. 1091). Aj popri zrejmých sklonoch k popisnosti, epickosti a idealizácii bol pomník vo svojej dobe pokladaný už z istého časového odstupu odbornou kritikou "za nateraz najlepšiu prácu v odbore monumentálneho sochárstva na Slovensku… ". (Honza, J.: K otázke Štefánikovho pomníka v Bratislave. Elán, 1939, č. 9 – 10, s. 15 – 16). Sumárne teda možno konstatovat, že sa jedná o dielo špičkového, všeobecne uznávaného českého sochára, ktoré z umelecko-historického hradiska reprezentuje jeden z kvalitatívnych vrcholov sochárskej tvorby pre architektúru a verejný priestor v súvislostiach česko-slovenského sochárstva v medzivojnovom období (k tomu pozri najmä knihu: Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Maliarstvo a sochárstvo obdobia rokov 1890 – 1949. Bratislava 1997.
Ponúkané dielo je prvou tretinovou bronzovou realizáciou sochy podľa jej sadrového modelu. Podľa nápisu na postamente bolo socha následne venovaná dr. Františkovi Žákavcovi výborom pre postavenie pomníka M. R. Stefánika v Bratislave. Aj z tohto zreteľa treba teda hodnotiť dielo ako vysoko autentické. Jestvuje ešte jeden bronzový odliatok diela (realizácia v majetku Slovenskej národnej galérie) a potom ešte ďalší odliatok (toho času inštalovaný v areáli Štefánikovej hvezdárne v Prahe). V tomto kontexte treba konštatovať, že z pohľadu autorských úzusov je dodržaný predpísaný maximálny počet odliatkov.

Zoznam diel autora:

Generál Milan Rastislav Štefánik