Biografia: Všestranný maďarsko-židovský umelec László Moholy Nagy sa narodil 2. 7. 1895 v Bácsbarsóde, zomrel 24. 10. 1946 v Chicagu. Umeleckú dráhu zahájil počas prvej svetovej vojny ako kresliar rakúsko-uhorského armádneho zboru. V 1919 emigroval do Viedne, v 1920 do Berlína. Tu sa zoznámil s náukami ruských konštruktivistov Kazimíra Malevicha a Ela Lissitzkého, ktorí mali rozhodujúci vplyv na jeho ďalšie smerovanie. Od 1920 niekoľko krát vystavoval v berlínskej galérii Der Sturm. V jeho dielach prevládajú prvky „strojovej estetiky“ a čisté geometrické formy, ktoré využíval k vyjadreniu vzťahu medzi objemom a priestorom. Neprestajne experimentoval s novými štýlmi, technikami a materiálmi. (Ako prvý začal využívať plexisklo.) Jeho meno je najčastejšie spájané s druhou fázou Bauhausu, kam prišiel na pozvanie Waltera Gropiusa v 1923. V Bauhause prebral kurz prípravky po Johanesovi Ittenovi a poskytol ďalšie impulzy pre vznik nového redukovaného formového jazyka. Popri pedagogickej činnosti bol aktívny v oblasti priemyselného dizajnu, fotografie, sochárstva, kinematografie. V 1932-1933 vystavoval so skupinou Abstraction-Création v Paríži. Od 1935 žil krátky čas v Londýne. V 1937 sa natrvalo usadil v USA, kde sa stal riaditeľom nového Bauhausu v Chicagu . V 1938 tu založil vlastnú školu dizajnu, z ktorej sa v 1944 vyprofiloval The Institute of Design of Chicago. Z literatúry : Souček, L.: László Mohóly-Nagy. SNKLU, Bratislava 1965; DuMont Künstlerlexikon, (zost. Herbert Read), DuMont Buchverlag, Köln 1991,1997; László Moholy-Nagy: Od materiálu k architektúre. Praha 2002.

LÁSZLÓ MOHOLY- NAGY (1895-1946)