20. Marec 2007
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: NAJVYŠŠIE DOSIAHNUTÉ KONEČNÉ CENY DIEL L. CSORDÁKA NA AUKCIÁCH SOGY:
220 000,- Sk Les s diviakmi. 1897. Olej an plátne. 51 x 37 cm. (61. zimná aukcia, 29. 11. 2005)
135 000,- Sk Pohľad na Tatry. 1921. Olej na plátne. 74,5 x 96 cm. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999)
95 000,- Sk Zimná krajina. Okolo 1910. Olej na plátne. 80 x 90 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
95 000,- Sk Jarná paša. Okolo 1910-12. Olej na plátne. 81 x 100 cm. (29. zimná aukcia, 5. 12. 2001)
87 000,- Sk Vnútro lesa. Okolo 1895. Olej na plátne. 70 x 56 cm. (58. letná aukcia, 14. 6. 2005)
83 000,- Sk Jesenné brezy. Okolo 1910. Olej na plátne. 50 x 68 cm. (18. zimná aukcia, 2. 12. 1999)
Biografia: Ľudovít Csordák sa narodil sa 8. 2. 1864 v Košiciach, zomrel 28. 6. 1937 tamže. 1883 študoval na Škole pre profesorov kreslenia v Budapešti, 1883-1889 žil v Mníchove, 1889-1995 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Mařák). Po pôsobení v Turni nad Bodvou sa usadil 1896-1897 v Slanci, od mája 1912 žil v Košiciach. 1892-1912 sa živil učením kreslenia vo východoslovenských šľachtických rodinách. Oneskoreného uznania sa mu dostalo až r. 1929, kedy sa zúčastnil pražskej výstavy "Mařák a jeho žiaci", ktorou sa dostal do českého kultúrneho povedomia. 1895 sa stal členom pražského spolku Mánes, 1907 zakladajúci člen Nemzeti salónu v Budapešti. Samostatné výstavy mal v Mukačeve (1920), v Plzni (1930), Košiciach (1909, 1912 s Halászom-Hradilom, 1934), Prahe (1932), Hradci Králové (1935), Bratislave (1938). Posmrtnú výstavu mal r. 1937 vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Súborné výstavy mal v Slovenskej národnej galérii v Bratislave (1952, 1972). Z literatúry: Polák, J.: Pozostalosť Ľudovíta Csordáka. Kat. výst. Košice, Východoslovenské múzeum 1937; Vaculík, K.: Ľudovít Čordák. Kat. výst. Košice, Východoslovenská galéria, Bratislava, Slovenská národná galéria 1972.
Poradové číslo: | 47 |
Vyvolávacia cena: | 1 494 € |
Konečná cena: | 1 792 € |
Rok: okolo 1890 - 1900
Technika: olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 47 x 33 cm
Značené: vpravo dole „Csordák“
Popis: „Bielovodský vodopád v Tatrách“ je vynikajúcim dielom Ľudovíta Csordáka. Bol naším jediným významným odchovancom školy Juliusa Mařáka na pražskej akadémii. Patril spolu Engelmüllerom, Panuškom, Lebedom, Minaříkom, Dvořákom a Kavanom k staršej generácii Mařákových žiakov. Csordákova osudová umelecká orientácia na Prahu mala svoju logiku. Pochádzal z poľsko-ukrajinskej rodiny krajčíra, ktorého pôvod (chrakteristický bol vývin rodinného mena od pôvodného Čurdak na Csurdak, Schurdak, Zsordak až po definitívny maďarský prepis Csordák) automaticky vyradil z protežovanej maďarskej maloburžoáznej remeselníckej kasty a predurčil na neveľmi perspektívne putovanie za zárobkom po mestách a mestečkách monarchie. Tak sa aj mladý Csordák nechtiac a oproti iným našim maliarom celkom nezámerne, dostal do Mníchova. Odtiaľ mu, až po dlhšom čase, jeden z početnej miestnej obce českých národne orientovaných umelcov J. Horálek sprostredkoval odchod na Mařákovu krajinársku školu do Prahy. Mařák o štyri roky skôr (1892) než Hollósy v Mníchove udomácnil na svojej škole plenérové maľovanie. Jeho vlastné maliarstvo (i pedagogická metóda) však zostalo poplatné tradičnému viedenskému náladovému romantizmu, ktorý zúročil do tendenčnej predstavy programovej, "vlasteneckej krajiny". Mařák tým inšpiroval i Csordákove počiatočné rozbehy. Csordák vkladal do svojich raných plenérov okrem realistického princípu i celkom adresnú ideologickú pečať, priam archeologické traktovanie obrazu krajiny ako mlčanlivého svedka dejín. Vznikli tak reprezentačné, veľkorysé kompozície ako Oldřichov dub pri Peruci, 1892; Les, 1894; Východoslovenská krajina, 1894; Zádiel -- Skaly, 1895; Vnútro ihličnatého lesa so skalami, po 1895; Krajina s močiarom, 1898.
Zoznam diel autora: