Važtianka v kroji (V nedeľu)

Rok: 1939

Technika: olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 90 x 65 cm

Značené: vľavo dole "J. Hála 1939"

Popis: "Važtianka v kroji" je reprezentatívnym dielom "monumentalizačného" obdobia tvorby Jana Hálu. Hála sa totiž v tvorbe po roku 1931 (po požiari starého Važca) nestal niekým, kto zastal kdesi na polceste medzi Augustom a (dajme tomu) Úprkom s tým, že odmietol tak Augustov suchý verizmus, ako aj radikálny artizmus Úprku. Hálove neskoršie diela poukazujú až kdesi za Augustu, cez Věšína až k mánesovsko-alešovskej tradícii vzývania rodu, kmeňa, národa. Idealizujúci pátos sa ešte posilňuje v poslednom, početne najbohatšom okruhu zrelej maliarovej tvorby. Záujem o svojrázny ženský typ povyšuje Hála až do akéhosi maliarskeho (i ľudského) vytrženia nad obrazom pracujúceho človeka na monumentálnom pozadí tatranských brál. Prvým z týchto, zväčša veľkoformátových plátien je Rozsievač (1938) a potom nasledujú Ženci (1941), Do poľa (1943), S riečicou (1944), Bielenie plátna (1944), Na priadky (1944), Plenie ľanu (1945), S obedom (1945), Zbieranie zemiakov (1945), Babie leto (1946), Dievča s krčahom (1947), Jarná zem (1947), Dievča s chlebom (1950) a mnohé ďalšie. Podhľadová kompozícia, zdôraznenie hĺbky pozadia, statickosť a objemovosť figuratívnej výbavy dostávajú tieto často aj rozmermi monumentálne diela do viditeľnej konfrontácie so súvekými výsledkami protagonistu národného slohu Martina Benku. Ten totiž od záveru tridsiatych rokov, ale najmä v rokoch 1942 - 1949, teda v poslednom dôležitom tvorivom období, vytvoril diela s patetickými mnohofigurálnymi kompozíciami, ktoré znamenali v rovine štýlu prerod secesnej ornamentálnosti na akýsi žánrový nazarenizmus, v rovine významu zasa zámenu výrazovej štylizácie reality života národa za jej inotajnú tematizáciu. Jan Hála dospel vo svojej neskorej maľbe obdobnou cestou, čerpajúc však z iných zdrojov, k porovnateľnému výsledku ako Benka: chcel a koniec-koncov, vzhľadom na vlastné myšlienkové predpoklady aj musel nanovo "prečítať", maliarsky reinterpretovať symbolický model mýtu Slovenska v úplnom obnažení jeho tradovaného literárneho podtextu. V tomto zmysle možno preto za programové dovŕšenie Hálovho konceptu "pietistického" monumentalizmu považovať veľké viacfigurálne obrazové kompozície Na dedine (1937), Na Viliju (1947), Na svadbe (1949), Važecký betlehem (1950), Važec (1952), Jánošík a víla (1952) a viaceré ďalšie.

Zoznam diel autora:

Táborita uvádějíci poezii do TáboraVažecká mladuchaDievča v šatke (Maryška Jakubčiaková)Vo VažciKosec s kravičkouDievča z VažcaVažtianka z profiluHlava važtiankyIlustráciaJano Závacký z VažcaKosecVažtianka s krčahomSediace dievčaOndrej Šingliar z VažcaJano Zavarský z VažcaŽatva pod TatramiSlávnosť pri VažciPareničkaJánošík na KrivániHonelníkV žatveDievča v červenej šatkeVažtianka v kroji (V nedeľu)Dievča s džbánom (Hanka Brtanová-Dlatošová)Jánošík na KrivániMotív z južných ČiechVažecká mladuchaDievčatko z VažcaZima vo VažciVažecký chlapecPastier z VažcaHlavička važeckého dievčaťaV zimeNad VažcomSpiaci JanoZ kostolaNa pravé poludnie (obed)Dievča v modrej šatkeZima vo VažciZber senaMaryškaDievčatko z Važca (Zuzka Stanová)Starý drevorubačDievčatko v červenej šatke (Anička)Portrét spiacej umelcovej manželkyChlapček v klobúčiku (Janko)