Ateliér

Rok: 1937

Technika: olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 53 x 65 cm

Značené: vpravo dole „A. Nemeš 1937“

Popis: „Ateliér“ je špičkovým, vyslovene galerijným dielom Andreja (Endre) Nemeša (Nemesa). Obraz pochádza z najlepšieho tvorivého obdobia umelca rokov 1936 – 1944 a jeho zberateľskú exkluzivotu podporuje aj fakt, že diela z tohto obdobia porovnateľných kvalít sa na medzinárodnom i domácom trhu vyskytujú len ojedinele. Nemeš je umelcom se medzinárodným obchodným renomé: predávajú sa však vo veľkej väčšine neskoršie, surrealistické práce, najmä na škandinávskom trhu, za relatívne vysoké cenové limity (okolo 10. 000,- EUR). Špičkové diela z vrcholného, pražského obdobia druhej polovice tridsiatych rokov sa po roku 2000 v československom verejnom obchode neponúkali.
Nemesovo “metafyzické“ maliarstvo otvára olejomaľba „Sediaci maliar pred maliarskym stojanom (1936)“, prinášajúca úplne nové (oproti kubizujúcim začiatkom) kompozičné princípy. Predovšetkým -- plocha obrazu sa prelamuje do plne rozvinutého, trojrozmerného priestoru. Jeho hĺbka je ešte zdôraznená tradičným, renesačným motívom šachovnicovitej dlážky ateliéru. Priestorová ilúzia sa však nestáva miestom sprítomnenia všednej "reality". Štýlovú "umelosť", exkluzivitu predchádzajúcich diel nahradila exkluzívna ikonografia: prvý raz vstúpil do sveta Nemešových obrazov motív "človeka bez kože". Stal sa poznávacím znamením celého radu ďalších diel roku nasledujúceho (Miestnosť s antickými sochami, 1937; Maliar a žena, 1937; Pomník básnika, 1937; Hudobný skladateľ, 1937). Viac ako príznačný je "mimoskutočnostný" pôvod tohto erbového symbolu maliarovej filozofie: "sám autor spomínal, že sa mu táto vízia ľudí bez kože konkretizovala pri prehliadke starých anatomických atlasov. S úžasom si uvedomil, ako toto absurdné posunutie reality do anatomického sveta... poskytuje možnosť štylizovať ľudské figúry v neskutočnej rovine ostro videnej ľudskej reality, ľudskej existencie." (J. Mašín). Človek zvlečený viac ako do naha, zbavený nielen sociálnych znakov existencie, ale aj svojej prirodzenej podoby je bytosťou totálne zraniteľnou, úplne bezmocnou. Len zjednocujúca ružová farebnosť, navodzujúca atmosféru podprahovej erotiky, naznačuje aspoň možnosť vzťahu s obyčajným životom. Tieto samozrejmé existenciálne súvislosti však Nemeš ďalej komplikuje a znejasňuje. Nenáhodný je námet konfrontujúci tvorcu a jeho model vo výlučnom prostredí umenia. Dochádza k absurdnej zámene, prevráteniu tradičných významov. Mŕtva idealita antickej sochy je "reálnejšia", než "živá" podoba jej pôvodcu. Zdôrazňuje sa osudová podmienenosť ľudského počínania, ovládaného mechanizmami, ktoré sú mimo neho, celkom záhadné a nepriateľské. Z tejto jasne existencialistickej tézy sa odvíja ďalšia séria motívov, ktoré sám nazval metafyzickými. Anonymné interiéry zaplnené chaotickým nahromadením rozličných muzeálnych matematických a fyzikálnych prístrojov, pomôcok, kompasov a astrologických máp, pravítok, veterných ružíc a predovšetkým hodín, odmeriavajúich neúprosne čas dočasného pozemského bytia, evokujú rovnako akési manieristické "kabinety kuriozít", ako onú "potrebu úniku" (Metafyzický interiér s pendlovkami, 1937; Interiér, 1937; Interiér ateliéru, 1937; Maliar a model, 1938). Aj chiricovské ľudsky neľudské figúry -- stuhnutí manekýni zvláštnym spôsobom prerastajú s inventárom zdanlivo nepoužiteľných, predsa však skryto nebezpečných predmetov niekedajšej vedy. Premena človeka na nezmyselný nástroj poznávania je dokonaná: len nie je jasné kto ovláda a kto je ovládaný. Maliar totiž svoje figúry ostentatívne stavia na sochárske postamenty, aby tak ešte viac zdôraznil absurdnú neskutočnosť ich jestvovania. Princíp súbežnej významovej kontroverzie i magického zrastania ľudského a predmetného sa potom preniesol do posledného okruhu Nemešovej maľby pražského obdobia. Figúry žien -- sochy madon sa podľa princípov veristického surrealizmu prestupujú s fragmentmi architektúry starej Prahy (Madona s dáždnikom, 1938; Pražská madona, 1938; Pražská nevesta, 1938; Pražská madona so šijacím strojom, 1938; Pražská pieta, 1938). Zvestovalo sa tak tragické tušenie, že "čas je vymezen, že se krátí lhůta, kdy Praha bude vyrvána ze svého křehkého zakotvení a vydána napospas destruktivním silám...". (Jiří Mašín).

Zoznam diel autora:

Ateliér