09. Marec 2010
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 22 405,- € Poludnie. 1929. Olej na plátne. 67 x 50 cm. (77. zimná aukcia, 27. 11. 2007)
20 000,- € Zátišie s krčahom a jablkami. 1931. Olej na kartóne. 35 x 43 cm. (89. zimná aukcia. 1. 12. 2009)
14 273,- € Na stráži. 1928. Olej na plátne. 78 x 62 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
13 609,- € Na stráži. 1928. Olej na plátne. 78 x 62 cm. (9. jesenná aukcia, 17. 9. 1998)
13 609,- € Žena s húskou. Okolo 1934- 35. Olej, tempera na kartóne. 45 x 30 cm. (83. zimná aukcia, 2. 12. 2008)
12 779,- € V záhrade. 1954. Olej na kartóne. 28,5 x 42 cm. (28. jesenná aukcia, 2. 10. 2001)
10 788,02,- € Červený kohút. Okolo 1955-57. Olej na lepenke. 40 x 27 cm. (14. jarná aukcia, 16. 3. 1999)
Biografia: Miloš Alexander Bazovský sa narodil 11. 1. 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. 12. 1968 v Trenčíne. Od 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. 1929 spolu s Palugyayom študijná cesta do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. 1930-33 spolupráca s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). 1932 spolu s Alexym cesta do Poľska. 1 Z literatúry: Cincík, J.: Miloš A. Bazovský. Náčrty. Martin 1945; Vaculík, K.: Miloš Bazovský. Bratislava 1958; Vaculík, K.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1967.
Poradové číslo: | 91 |
Nevydražené | |
Vyvolávacia cena: | 23 000 € |
Rok: okolo 1929-33
Technika: olej na plátne, lisovanom na dreve
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 37 x 25 cm
Značené: Značené vpravo dole "Bazovský"
Popis: Komorná olejomaľba “Žena v kroji od chrbta” pochádza azda z najšťastnejšieho tvorivého obdobia M. A. Bazovského (1929 – 33), teda rokov úzkej spoluprácie s Jankom Alexym. Toto heroické obdobie začína spoločným maľovaním v izbičke hostinca v Turanoch. Predovšetkým však v „teréne“. Roku 1929 bola cieľom potuliek Orava (Zázrivá a Terchová), ale aj Liptov (Osada, Revúca, Lúžna). Roku 1930 sa obaja sťahujú do Martina, znovu však chodia na Liptov a Oravu, najmä do Liptovskej Osady, kde stretávajú Zola Palugyaya a ten sa k nim začas pridáva. A napokon roku 1931 objavujú Heľpu a Detvu. Výpravy viedol Bazovský, lebo tu už predtým pracoval, rovnako ako v Šumiaci, Pohorelej, Telgárte a Závadke. Miestopis experimentu Alexyho a Bazovského pripomíname zámerne. Aspoň podľa Alexyho literárnych evokácií tých časov možno totiž tvrdiť, že maliari brali spoločné misie s etnografickou vážnosťou – nešlo o umeleckú turistiku, ale o poznanie skutočného života, jeho vizuálnej i duchovnej podoby. Ich experiment nemal jasný teoretický základ – východiská, konkrétne kompozičné, koloristické maliarske riešenia dodával sám život, „vizuál“ vtedy ešte celkom patriarchálnej slovenskej dediny. Pre pochopenie dnešného čitateľa uveďme aspoň (dnes už neoveriteľný a neuveriteľný) Alexyho literárny variant drsného obrazu Liptovskej Osady: „ ... ženy nosili zvláštne zviazané šatky, spod ktorých sa vykláňala na čelo biela strieška čepca. Šaty čierne, len rukávce svietili ako čerstvý sneh. Chlapi ozrutní obri, vyrastení v horách. Spoznával som veľmi zaujímavý ľud, mne dosiaľ neznámy. Na horizonte strašil zubatý Rozsutec. Rýchle do práce, zachytávať vzrušujúce, nezvyklé dojmy, zvláštnej, pôvabnej dediny....“. Alebo jeho úprimné doznanie k zdrojom vlastnej výtvarnej „metódy“: „... až v Osade som spoznal, ako treba odpozorovať stavbu, anatómiu, charakteristiku človeka z rázovitej dediny... bolo to cítiť i na farebnosti oblekov, do krojov sa vplietala krvavočervená farba, biela i zelená, súbežné pásma, vyvolávajúce pokojný rytmus ...“.
Zoznam diel autora: