Biografia: Jozef Jankovič sa narodil 8. 11. 1937 v Bratislave. 1952-56 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (A. Drexler, L. Korkoš). 1956-62 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Kostka ). Od prvej neverejnej výstavy mladých autorov - Konfrontácie 1 - sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov "Nástupu 1961", v kontexte celkovej tvorby patrí k dominujúcim postavám slovenského výtvarného umenia. Debutoval začiatkom 60. rokov non-figuratívnym prológom, kde sa zaoberal štrukturálnou grafikou, reliéfom a sochou. Vtedy začal zapájať do svojich diel nájdený predmet a rozpracoval techniku asambláže. Pred polovicou 60. rokov znovu objavuje ľudskú formu, ktorá do jeho diela vstupuje v odcudzenej a deformovanej forme. Jeho charakteristický, brutálny figurálny štýl ako výsledok originálnej syntézy podnetov pop-artu, novej figurácie a nového realizmu vrcholí v druhej polovici 60. rokov. Plastiky sú často zredukované len na ľudské končatiny v značne expresívnom a dramatickom výraze. Od počiatočného preferovania kompaktnosti plastiky prechádza k uvoľneniu hmoty, prelínaniu do priestoru, či dokonca sochárskym inštaláciám. V jeho tvorbe 70. rokov našli svojský ohlas konceptuálne východiská a postupy. "Dielo Jozefa Jankoviča v dvadsaťročí hanebnej normalizácie vzniká na okraji (ne)záujmu prikrčenej spoločnosti. Znormalizované centrum bolo odkázané na produkty oslavujúce dominantnú ideológiu, lenže všetko pozoruhodné vznikalo práve na okraji," konštatuje Mojžiš v kapitole Keď sa pomníky pohli a rozum zostal stáť. Veľkorozmerné objekty a súsošia u Jankoviča teda vystriedali komorná kresba, grafika a šperkové miniatúry. S nástupom počítačov sa stal priekopníkom ich uplatnenia v grafickej tvorbe. Po čiastočnom uvoľnení spoločenskej situácie v polovici 80. rokov sa opäť vrátil k veľkorozmernej soche. Vystavoval na významných medzinárodných prehliadkach, získal množstvo medzinárodných aj domácich ocenení a zúčastňoval sa na sympóziách. 968 cena Grand Prix Danuvius Bratislava. 1997 - súborná výstava diela v Slovenskej národnej galérii. Jankovič patrí nesporne medzi najväčšie osobnosti povojnového a súčasného slovenského umenia. Ikonografický model jeho tvorby, deformovaná figúra s charakteristickými končatinami, sa stali paradigmou slovenského sochárstva. Zároveň ako jeden z mála umelcov dokázal pri uchovaní vnútornej kontinuity a identity vlastnej tvorby prijímať stále nové podnety a transformovať jej charakter. Jeho diela sú reprezentatívne zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Národnej galérie v Prahe a ďalších svetových súkromných a verejnoprávnych zbierkach. Z literatúry: Bajcurová K., Hrabušický A., Rusinová Z., Jozef Jankovič, Bratislava 1998

JOZEF JANKOVIČ (1938)