Biografia: Jaroslav Kočiš, kľúčový predstaviteľ sochárskej štrukturálnej abstrakcie sa narodil 30. júna 1933 vo Veselí na Morave, zomrel 21. novembra 1990 v Bratislave. 1950-54 študoval na SŠUP v Bratislave (T. Lugs). 1956-1961 na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave, v oddelení figurálneho sochárstva u profesora Jozefa Kostku. Patril k zakladateľom a ústredným protagonistom bratislavských Konfrontácií. Kočišova vlastná tvorivá aktivita začala okolo roku 1962. Nefiguratívne východiská spočiatku overoval v maľbe, kresbe, štrukturálnej grafike. Ako školeného sochára ho napokon zlákali možnosti priestorového vyjadrenia v trojrozmernom materiáli. Po 1964 sa venoval hlavne sochárstvu – vytváral reliéfne obrazy a kompozície totemickej osnovy s existenciálnym podtextom, ktoré stigmatizoval zraňujúcim gestom, prepaľovaním, štrukturálnym spracovaním a kombináciou rozličných materiálov. Zjazvené a zranené „martýrium dreva“ sa stalo základom Kočišových sochárskych prác, v ktorých sledoval dva základné skladobné princípy – zvislé stúpanie kmeňa, už len vzdialene asociujúce vertikálnosť figúry a vytváranie plytkých delených priestorov. Kočišove sugestívne totemy a sochy odkazujú na symbolické chápanie „oduševňovanej“ a „stigmatizovanej“ hmoty, do ktorej sa premietli existenciálne traumy moderného človeka. Diela Jaroslava Kočiša patria k východiskám aktuálneho umenia 60. rokov na Slovensku. Samostatne vystavoval v Bratislave (1964, 1988). Z literatúry: Šesťdesiate. Kat. Výstavy. SNG. Bratislava 1995.

KOČIŠ JAROSLAV (1933)