Popis: “Krajinu z Liptova” získal jeho posledný majiteľ od maliara a zberateľa Ernesta Zmetáka – podľa jeho informácie pochádzal obraz pôvodne zo zbierky známej reštaurátorky Márie Mariániovej. Je ukážkou výtvarných začiatkov Miloša A. Bazovského. V nich mu podľa Karola Vaculíka bola „oporou ... realisticko – impresívna, dojmová metóda, prebudovaná na osobný názor sugestívnou silou spontánnej maliarskej emócie. Nejde však v žiadnom prípade o impresionizmus, najmä nie v jeho noetickej podstate. Je to iba osobne prežité, prebásnené pochopenie odrazu skutočnosti... realistická svetonázorová báza. V pozadí stojí veľký príklad Ladislava Medňanského; Bazovskému neobyčajne blízka, príbuzná výtvarná filozofia, vychádzajúca z analogických tvorivých i myšlienkových postulátov. Potom je tu tragicky ukončené dielo Slavíčkovo. Na najmä básnický, obsahový koncept Preislerov...“ Bazovského monografista dokladá tento tak trochu konzervatívny, muzeálny výber študentských vzorov obrazmi, akými boli kalvodovský Súmrak (1920), v ktorom nachádza „... možno nie celkom uvedomelý -- pokus o zjednodušené, monumentalizované podanie, o istý štylizačný prvok“ . Smrť v Stromovke (1921), či Ustatý (1923), ktorých sociálny sentiment zasa poukazuje na Mednyánszkeho, alebo Jarná idyla (1924) s príznačnou preislerovskou ikonografickou schémou dvojice zaľúbencov zasadených do hornatej krajiny a najmä prvé zrelšie výsledky týchto Bazovského úsilí -- Motív z Turian (1924), Štúdia zimnej krajiny (1925 – 1926), Krajina s mostom (1926), Štúdia jesennej krajiny. (1925 – 1926), Jarný potok (1927) uzavierajú nástupné Bazovského pokusy.