08. Jún 2010
Najvyššie dosiahnuté konečné ceny diel autora: 250 000,- Sk Sediaci. 1931. Olej na plátne. 60 x 50 cm. (42. jesenná aukcia, 30. 9. 2003)
200 000,- Sk Skupina domov. Okolo 1935. Olej na plátne. 59 x 78 cm. (74. jesenná aukcia, 2. 10. 2007)
195 000,- Sk Maliarka pri vode. 1943. Olej na plátne. 74 x 83 cm. (77. zimná aukcia, 27. 11. 2007)
Biografia: František Reichentál sa narodil 6. 5. 1895 v Lehniciach, zomrel 5. 4. 1971 v New Yorku. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Glatz), v Leningrade (prof. Beľajev). 1917-22 pôsobil ako učiteľ kreslenia v Irkutsku. Od 1922 v Bratislave, kde si založil maliarsku školu. 1933-38 profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Študijný pobyt v Nemecku, 1926 v Paríži. Od 1948 žil v USA. Z literatúry: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945, Bratislava 1960, s. 140-141; Zmetáková, D., Kohút, L.: František Reichentál. Kat. výst. Bratislava, Bratislava, Slovenská národná galéria 1992; Abelovský, J., Bajcurová, K.: Výtvarná moderna Slovenska. Bratislava 1997.
Poradové číslo: | 104 |
Vyvolávacia cena: | 4 000 € |
Konečná cena: | 5 000 € |
Rok: okolo 1921 - 25
Technika: olej na kartóne
Typ diela: Výtvarné umenie
Rozmery: 60 x 47 cm
Značené: Značené vpravo dole "Reichentál"
Popis: “Portrét manželky” je galerijné dielo a zároveň ukážka civilizmu ranej tvorby Františka Reichentála. Do formovania jeho výtvarného talentu osudovo zasiahla svetová vojna. Vytrhla ho zo závetria budapeštianskej akadémie a vrhla ho priam do centra avantgardných experimentov ruskej porevolučnej moderny. V ruskom zajatí sa počas októbrovej revolúcie ocitol v rukách Kolčakovových vojakov. Po prepustení vyučoval kreslenie na revolučnej umeleckej škole v Irkutsku (1917--1919), potom takmer dva roky študoval na petrohradskej výtvarnej akadémii. V Petrohrade a potom v Moskve aj prvýkrát vystavoval. Nie bez úspechu: všetky jeho diela odkúpil nový sovietsky štát. Domov sa vrátil roku 1921 a vzápätí sa na pražskej výstave "Jednoty výtvarných umelcov Slovenska" predstavil na vtedajšie naše pomery mimoriadne pokročilým, sociálnym maliarstvom v duchu nemeckej "novej vecnosti", porovnateľným vtedy len s košickou maľbou Františka Foltýna. Takúto tendenčnosť si jeho maľba uchovala až do začiatku tridsiatych rokov (Autoportrét, 1921; Ulica, 1923; Kaviareň, 1923; Dáma v čiernom, 1925; V krčme, 1925; Nezamestnaní, 1926, Nezamestnaní, 1933). Študijné cesty do Nemecka (1923--1925), úspešné výstavy v Berlíne a Drážďanoch, štipendijný pobyt v Paríži (1926) však už pripravujú vyvrcholenie Reichentálovej maľby. Je štýlovo zdanlivo celkom nesúrodé. Reichentál bez problémov, s viditeľnou intelektuálskou nonšalanciou (a s ťažko spochybniteľnou maliarskou presvedčivosťou) horúčkovito strieda štýlovú príslušnosť v časovo neraz tesne susediacich dielach. Jeho zvláštny, klasicizujúci "kubizmus" (skôr cézanizmus) sa uplatní nielen v monochrómnej monumentalite "sivých golemovských postáv" na neutrálnom pozadí (Odpočívajúci, 1930; Matka a dieťa, 1931; Práčka, 1933), ale aj v mestskom žánri (Kaviareň, 1931; Bratislava, 1931), či zátiší (Zátišie so stoličkami, 1927). V iných obrazoch mestských zákutí, v krajinách, aktoch, figúrach žien, zasa celkom protikladne zdôrazňuje brilantnú kresebnosť, gracióznosť farebných súzvukov i kontrastov, v duchu príkladu súdobej maľby parížskej školy od Braqua po Lhoteho (Polopostava ženy, okolo 1931; Domy pod bratislavským hradom, 1930--1933; Jar na pobreží, 1933--1935; Pri Dóme, 1936).
Zoznam diel autora: