Venuša a putti

Rok: okolo 1660

Technika: olej na plátne, dublované

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 86 x 70 cm

Značené: Neznačené

Ďalšie vlastnosti: Predkladaná maľba majstra 17. storočia Pietra Liberiho (1602, Padova-1687, Benátky), je dokladom "ozdobného" diela, ktorého téma vychádza z krásy a jej uctievania. Možno trochu márivý námet na prudérne 17. storčie je v tvorbe tohto, v Benátkach usadeného umelca, vyvážený množstvom diel vytvorených pre cirkev. Vďaka svojim obrazom s erotickými scénami a odkazmi na erotiku v podobe alegórií dostal prezývku Il Libertino. Napriek tomu jeho nástenné maľby a rozmerné oltárne kompozície môžeme obdivovať v benátskych i rímskych kostoloch. V rannej mladosti sa školil u Alessandra Varotariho (Il Padovanino), neskôr sa jeho štýl formoval pod vplyvom diel Michelangela, Rafaela, Caracciho i Coreggia. Liberi sa stal jedným z najväčších umelcov benátskeho maliarstva 17. storočia. Svoju tvorbu postavil na miestnej tradícii hravosti a materiálneho bohatsva. Jeho kompozície si získali obdiv už u súdobých objednávateľov, vďaka žiarivým inkarnátom, zlatistým - teplým tónom a v neposlednom rade i vďaka Liberiho bravure zachytiť ženské telo. Maľby Pietra Liberiho sú zastúpené v zbierkach benátskych a rímskych múzeí, v zbierke British Musea a v Ermitáži. Maliarske umenie Apeninského poloostrova je nielen v akademických dejinách umenia, ale aj z hľadiska obchodu s um ením, považované za jednu z najdôležitejších zložiek kultúrneho dedičstva. Vplyv italských majstrov na európske umenie začína v antike a vrcholí v quattrocente, po ktorom síce mierne ustupuje, no naďalej si udržiava istú intenzitu vyžarovania smerom do zaalpia. Kým 15. storočie v Itálii predstavuje premenlivosť, bohatosť riešení - nielen ďaka silným osobnostiam, ale predovšetkým kvôli množstvu škôl vznikajúcich v rôznych častiach územne rozdrobeného poloostrova, 16. storočie prináša odlišnú situáciu reflektujúcu rozpornosť doby. Posledný z veľkého triumvirátu renesančných majstrov Michelangelo umiera v roku 1564 a v umeleckých centrách krajiny pôsobí už len niekoľko manieristických maliarov. Po tridentskom koncile sa dôraz v umení, v závislosti od protireformačného hnutia kládol na nové princípy, ktoré mali sprostredkovať, ukázať i vnútiť názory patriace už do sveta barokového myslenia. Napriek tomu je popri sakrálnom umení rozvíjaná ešte jedna zásadná tendencia, či skôr žáner, ktorý je nazývaný "decoro", teda ozdoba. Maľby vznikajúce v tomto duchu prezentovali zobrazovanú tému alebo osobu s jej najcnostnejšími vlastnoťami. K tomu boli prispôsobované aj témy, ktoré mali byť morálne čisté, prípadne odkazujúce k hlbokým citom a kráse.

Zoznam diel autora:

Venuša a putti